Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
PROGRAM K PAMÄTNÉMU DŇU ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV
Dnes je: sobota 20.04.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Utorok daždivý, denné maximum 9 stupňov

PROGRAM K PAMÄTNÉMU DŇU ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV

Dnes,  5. júla si pripomíname deň Štátneho sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda a na Slovensku, ale v celom slovenskom zahraničí si pripomíname aj pamätný Deň zahraničných Slovákov.  Sviatok státisícov našich krajanov, žijúcich po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie či súčasnej ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti či domoviny predkov.

Slováci žijúci v zahraničí však nezabúdajú na svoje korene ale zveľaďujú svoju slovenskosť a dbajú o zachovávanie národného povedomia a kultúrnej identity. Deje sa tak prakticky už od začiatku 18. storočia, keď začali osídľovať Dolnú zem a jej oblasti v dnešnom Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. Deň zahraničných Slovákov ako sviatok všetkých našich krajanov si pripomíname od roku 1993.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov či v ich niekdajšej domovine, si v tomto roku uctí Deň zahraničných Slovákov pripomienkou, ktorá sa uskutoční  v stredu 5. júla 2017 v Bratislave.O 10,hodine sa uskutočnilo stretnutie pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Petržalke.

O 19.hodine začne na Hlavnom námestí program, v ktorom sa predstavia folklórne súbory  Lučina z Clevelandu v USA, Liptár z Melbourn v Austrálii,

Sovičky z Londýna, Jana Maria Štefančíková z Nadlaku v Rumunsku,Marek Stupavský z Nového Sadu v Srbsku, Edita Šutová zo Švajčiarska, Avamária Zdravkovićová Aktaš a skupina Fair Play, Sabina Amidžićová a Una Amidžićová zo Srbska, Katarína Mosnáková a Ondrej Maglovský zo Srbska, Andrášske meškárky zo Srbska, Spevácka skupina Perla z Kovačice v Srbsku a Folklórny súbor Rozmarín zo susednej  Viedne.

V bávalom kostole Klarisiek taktiež prebieha výstava Vojvodinskej insity a prezentácie diel a tvorby Slovákov žijúcich v zahraničí.

insitného slovenského maliara zo srbskej Vojvodiny Pavla Ľavroša st. (1958) v Kostole Klarisiek o 17tej hodine. Jeho tvorba patrí medzi najoceňovanejšie z insitnej umeleckej enklávy. Pavel Ľavroš je jediným z našich umelcov držiteľom Gran Prix galérie Pro Arte Kasper v Švajčiarsku. Ide o jedno z najprestížnejších ocenení insitného maliarstva na svete. Vystavoval vo svetových metropolách ako napríklad Paríž, Rím, Madrid, Lisabon, Viedeň, Brusel, New York či Tokio. Jeho stopami kráča i jeho syn, Pavel Ľavroš ml. (1997), ktorého obrazy doplnia túto výstavu. 

K tvorbe Ľavrošovcov v Kostole Klarisiek sa pridá výstava dáždnikov s insitnou tvorbou od 12.7. - 24.7.2017 . S dielami od autorov Martin Pap, Pavel Cicka, Pavel Hajko, Štefan Varga, Jano Žolnaj, Zuzana Veresky, Maria Hlavaty a Ivana Svetlik. Vernisáž vznikla na základe spolupráce s Krajanským inštitútom, Krajanským centrom umenia Slovákov v zahraničí KALAB, Úradu pre žijúcich Slovákov zahraničí,  Kreatívnemu centru pre cestovný ruch, umenie a kultúru (TUK).

Kovačická insitná škola je preslávená po celom svete. Diela plné naivného pôvabu, jednoduchej krásy a pestrej farebnosti približujú výjavy z prírody, poľnohospodárske práce, zvieratá, remeslá i ľudovú zábavu. Patria k nej umelci Martin Jonáš, Zuzana Chalupová, Ondrej Veňarský, Ján Bačúr, Ján Husárik, Pavel Hajko, Anna Kňazovic, Pavel Ľavroš a ďalší autori.

Ich obrazy vlastnia mnohé známe osobnosti zo sveta politiky, športu aj šoubiznisu. „Krásnu zbierku diel Martina Jonáša má napríklad herečka Ursula Andress, maliar často maľoval aj u nej doma. Dosť Jonášových obrazov má tiež herec Alain Delon. Diela kovačických umelcov majú vo svojich zbierkach i španielsky kráľ Juan Carlos I., členovia Rolling Stones či posádky Apollo 11,“ povedal Ján Hrk.

 

 


Fotogaléria



Autor: Petrzalcan | 05.07.2017 | zobrazené: 2038 x |


Podobné články

• Bratislava opäť žije korunováciami (30.07.2023)
• Petržalský majáles (06.05.2022)
• Apríl v Petržalskej knižnici (31.03.2022)
• Mikuláš bude aj Petržalke (04.12.2021)
• Ukončenie činnosti knižnice (01.07.2021)

Komentáre