Prvá písomná zmienka o Bratislave

Dnes si pripomíname významný deň pre naše hlavné mesto. Bratislava oslavuje svoje 1110.výročie prvej písomnej zmienky.

Bratislava sa ako osídlené miesto po prvý raz spomína v roku 907. Dňa 4.júla sa odohrala bitka medzi starými Maďarmi a bavorským vojskom. Maďari sa usadili v strednom Podunajsku, kde sa rozprestierala Veľká Morava.

Územie Veľkej Moravy bolo ohrozované okrem starých Maďarov aj Východofranskou ríšou (dnešné územie Nemecka.) Oslabovali ju tiež spory Svätoplukových synov Mojmíra II. a Svätopluka II. a vzbury domácich veľmožov. Práve v roku 907 už nemáme písomné správy o Veľkej Morave, preto historici predpokladajú, že v tomto roku zanikla. Meno nášho mesta sa uvádza ako Brezalauspurc, po latinsky Vratislavia. Zmienku o tejto bitke nájdeme vo viacerých análoch, ktoré sa viedli vo vtedajších kláštoroch.

Priebeh bitky

Konkrétny priebeh bitky opísal vzdelaný bavorský humanista Aventinus na začiatku 16. storočia. Historický záznam vznikol s veľkým časovým odstupom, ale zrejme vychádzal z hodnoverných prameňov. Bitka sa odohrala v čase, keď zomrel staromaďarský knieža Arpád. Starí Maďari mali svoju taktiku boja. Vojsko tvorili prevažne jazdci. Nemecké vojská znepokojovali útokmi menších jazdeckých jednotiek. Bavori teda postupovali bez väčších prekážok vpred. Bavorské vojsko sa zastavilo na pravom brehu Dunaja neďaleko dnešnej Bratislavy a tu si vybudovalo veľký, dobre opevnený tábor.

Keď si boli staromaďarské kmene isté, že nepriateľské vojsko je vo svojich táboroch, rozhodli sa zaútočiť. Cieľavedome a energicky s dobre premyslenou taktikou. Dážď maďarských šípov sa zniesol na husté rady bojujúcich Bavorov. Spôsobil značné straty, ale opevnený tábor bavorského vojska nezdolal. Po tejto skúsenosti Maďari zvolili novú taktiku.

Začali nepriateľa napádať v menších oddieloch nepretržite vo dne v noci. Opakovalo sa to niekoľko dní. Maďarskí jazdci útočili na rôznych miestach. Napokon nastúpilo maďarské vojsko do generálneho útoku. Vyčerpaných bavorských bojovníkov 9. júla 907 porazilo a ich tábor úplne zničilo.

Maďari zaútočili aj na dunajskú bavorskú flotilu. V tejto bitke padla skoro celá vtedajšia bavorská šľachta, ako aj všetci vysokí cirkevní hodnostári východnej časti historického Nemecka. Vojenské zápolenie trvalo tri dni. Po zničení vojenskej sily blízko Bratislavy sa Maďarom otvorila cesta na neobmedzené prenikanie do dnešného Rakúska a Bavorska.

Na západ od ríše sa vytvorilo politicko-vojenské vákuum, kde nejestvovala štátna moc ani organizovaný odpor proti ich vpádom.

Existujúce dokumenty ako zmienky o bitke v roku 907

Annales Alamannici a Annales Laubacenses – nemecká oblasť

Annales Salisburgenses – vedené vo významnom cirkevnom stredisku vtedajšieho južného Nemecka Salzburgu,

kde sídlil  arcibiskup Adalrám, ktorý vysvätil aj prvý kresťanský kostol na dnešnom Slovensku v Nitre

Annales s. Emmerami – vedené v kláštore v Rezne /Regensburgu/

Annales Corbeienses – vedené v kláštore v Sasku

Annales Hildesheimenses – vedené v sídle významného stredovekého biskupstva

Annales Admuntenses – vedené v benediktínskom kláštore v Štajersku

Actarium Garstense – vedené v benediktínskom kláštore v Garstene v Hornom Rakúsku

Annales Altahenses maiores – vedené v kláštore v dolnom Bavorsku

Necrologium Frisingense II – nazvané podľa hornobavorského mesta Rreising severne od Mníchova.

Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy

Podobné články

Komentáre