Prvé kino v Prešporku

Prvé stále kino v Bratislave sa volalo Fidélio. Nachádzalo sa na dnešnom Námestí 1. Mája číslo 9. Začalo premietať 14. mája 1907.

Keď sa v roku 1911 dostalo pod správu osvetovej spoločnosti Uránia, zmenil sa aj jeho názov na kino Uránia. Urania bola totiž v antickej mytológii jedna z deviatich múz, tá, ktorá mala na starosti všetko súvisiace s hvezdárstvom, astronómiou, astrológiou. Jedným z jej symbolov je hviezda.

Námestie 1. mája vzniklo ako verejné priestranstvo za vonkajšími hradbami mesta,  kde sa postupne vytvoril trh na seno. Seno bolo dôležitou potravou pre domáce zvieratá, najmä kone, a tých bolo v meste pred prvou svetovou vojnou pomerne veľa. Na mieste terajšej Novej scény stála obrovská váha, na ktorej mohli vážiť vozy plné sena.

Parcely medzi Senným námestím a Donnerovou (teraz Banskobystrickou) ulicou boli pomerne dlhé a široké. Zastavané boli „predným“ domom pri námestí a „zadným“ pri ulici. Nádvorie medzi nimi lemovali obyčajne prízemné hospodárske stavby. Na takom nádvorí postavili pred rokom 1910 priečne sálovú stavbu, v ktorej bolo umiestnené jedno z najstarších kín v meste. Ešte v 50. rokoch sa do pôvodnej kinosály vchádzalo cez úzke nádvorie za predným domom.

V roku 1904 založili spoločne členovia dvoch tunajších slobodomurárskych lóží, nemeckej Zur Verschwiegenheit a maďarskej Testvériség, všeobecne vzdelávací spolok Urania, predchodcu neskorších akadémií vzdelávania a ľudových univerzít. Spolok organizoval stovky vzdelávacích prednášok, koncerty, spoločenské podujatia. Prednášky sa do roku 1910 konali v zasadacej sieni mestského zastupiteľstva medzi dvorom Starej radnice a dvorom Apponyiho paláca.

Sálu v roku 1910 zbúrali a v roku 1911 postavili na jej mieste nové krídlo pre pracovne magistrátu. Spolok Urania vtedy získal budovu, kde krátko pôsobilo kino Fidelio, na Sennom námestí. Budovu adaptovali na účely spolku. Jej prestavbou či úpravou pravdepodobne poverili majiteľa vedľajšieho domu, slobodomurára, architekta Alexandra Feiglera. Ďalší slobodomurár vlastnil druhý dom vpravo od Uranie. Bol to pekár Georg Kesselbauer. Aj jeho dom (doteraz stojí) zvýšil a prestaval Alexander Feigler.

V 60tych rokoch starú kinosálu zbúrali a na jej mieste postavili novú s veľkoplošným premietacím plátnoma kapacitou vyše 700 sedadiel.  Vtedy zmodernizovali aj fasádu objektu. Z pôvodnej dekorácie fasády len  podstrešná rímsa. Bratislavské slobodomurárske lóže boli vyzdobené romantickými dekoratívnymi prvkami vychádzajúcimi z egyptskej architektúry. Aj štuková podstrešná rímsa budovy spolku Urania bola inšpirovaná rovnakým prameňom. (autor Štefan Holčík)

Ďalšieho premenovania sa dočkalo kino v roku 1945, vtedy dostalo meno Hviezda.  V priestore za kinom sa nachádzalo letné Záhradné kino s kapacitou 200 miest, fajčiari v ňom boli vítaní – vďaka nim divákov natoľko neobťažovali komáre. V Záhradnom kine s vchodom z Banskobystrickej ulice naposledy hrali v roku 2005 a dnes už tiež neexistuje.

Kino Hviezda v Bratislave zaniklo v roku 2008, keď celý objekt v havarijnom stave zbúrali.

Podobné články

Komentáre