Psie hovienko v igelitke v poštovej schránke

Aj vás štve špina na chodbách, pri schránkach a neviete si s niektorými "spolubývajúcimi" rady? Nie ste sami....

Sociologická hra "Psie hovienko v poštovej schránke" . Hra možná na sídliskách, napr. v Petržalke.

Efekt: dve smradľavé poštové schránky. Počet hráčov: dve rodiny, prípadne tretí účastník.

Variant: "tretí účastník" rozohráva hru tretí účastník. Hodí požadovaný smradľavý balíček do náhodnej či vopred určenej poštovej schránky.  Po istom čase sleduje dosiahnutý efekt.

Je zo sociologickej skúsenosti známy predpoklad, že ak niekto nájde takéto nevítané posolstvo, cíti krivdu (ako obeť, porušené práva..). Poštovú schránku možno prípadne považovať nielen za schránku, ktorá je súčasť majetku, bytu, teda možno celý čin prípadne považovať za útok na rodinu, osobu. Nastane reakcia "hľadanie nepriateľa". Po hľadaní v pamäti skúsenosti z neriešených deštruktívnych sporoch, nevypovedaných konfliktov, ktoré sa nemali kde a kedy ventilovať, lebo sme moderní, chodíme len do práce v nastavení príjmov, hodnôt, výdavkov, nájde "odosielateľa" z radov susedov a hodí mu to zas do schránky.

Ak je predpoklad úvahy v možnostiach sporných strán správny, obeť, či potrestaný útočník, opätuje obranu/útok a zas hodí igelitový sáčik späť do danej schránky.

Tretí účastník neskôr po dvoch troch dňoch vyhodnotí všetky schránky. Podľa pachu - zápachu schránok zistí, či bolo v hre naozaj len dve rodiny.

Hra sa dá opakovať, prípadne vyhodnotiť na schôdzi, ak je záujem otvorene riešiť, komunikovať, zlepšovať život...

Hra je poučná, možno si názorne zopakovať predpoklad C.G. Junga, ktorý v teórii nepriateľstva uvažoval o nedôvere voči cudziemu. Predpokladá sa, že keď je podnet, tak obeť si myslí, že je v práve, že je spravodlivá a dobrá a zaháji vojnu.

Niekto zahajuje, iný si to odtrpí. Venované výročiu Prvej svetovej vojny, ktorá vlastne niečo spustila...niečo, čo pokračovalo Druhov svetovou...

Naša skúsenosť je tiež taká.  Našla manželka takýto balíček v schránke, keď som bol na školení na Donovaloch. Večer mi volá, že čo našla v schránke.

Nahnevalo ma to tiež.

Predstavil som si daných susedov. Ako sa zmenili. Ako sme im pomohli a ako sa zas zachovali...Konflikt sa rozšíril.

Moja manželka urobila to čo väčšina skoro vždy a nahnevaná, tiež vyhodnotila, kto to asi hodil do našej schránky - aj keď nemala dôkaz.

/Ten ťažko nájsť v anonymnom spolunažívaní, v robení schválnosti v priestupkovom konaní.../

A čo urobili susedia, ktorí nám pred pár mesiacmi robili naschvál, zahájili komunikáciu občiansku priestupkom, ktorí nám púšťali techno nahlas v noci (keďže sú chorí invalidimajú asi také právo voči zdravým, produktívnym so starosťami s výchovou detí a reprodukcie spoločnosti, rodiny, národa...Teda invalidi  o palici a čakajú na nové srdce, pijú svoje drinky, fajčia svoje fajčivo a keďže my im deťmi živými robíme zle, lebo jednoducho žijeme...? Vykonajú z ničnerobenia niečo naozaj hodnotné....)

No, ďalší deň, keď to našli, hneď usúdili, že to my sme im hodili. A celé sa to zopakovalo. Nik si nenašiel čas to riešiť. Vediac, súdiac, že sa nedá dohodnúť s magormi... Bez možných spôsobov riešiť to za pomoci predsedu samosprávy, keďže máme len družstvo, ktoré má toho veľa, hlavne má svoje toky peňazí a starosť necháva na občanov, družstevníkov...

Predpoklad, že to bolo takto, je sporný.

Najlepšie urobiť schôdzu, kde verejnosť posúdi reč jednej i druhej strany.

Tak to fungovalo prirodzeným právom - demokraticky - v pôvodných kultúrach vždy, horšie či lepšie. Treba sprostredkovateľa - mediátora, facilitátora, rozhodcu...v každej hre, konaní, kde nejde o fazuľky...

Ale nám to ide od desiatich k piatim, načo hľadať identitu, načo hľadať príležitosť, ktorá môže priniesť osoh, službu komunite odsúdenej na spolužitie, na zdieľanie kvality života?

Naše OZ Presadíme má i túto ambíciu... oceníme reakcie, skúsenosti...

...pretože, konflikty a história sa môže vďaka ľudskej prirodzenosti opakovať ...

Mário Bošanský

Podobné články

Komentáre