Rok 2017 z pohľadu Ivety Plšekovej, námestníčky primátora hlavného mesta

Blíži sa koniec roka 2017. Čo  bolo z pohľadu námestníčky primátora Ivety Plšekovej, ktorá v mestskom zastupiteľstve zastupuje Petržalku dobrou správou a čo zlou pre Bratislavčanov? 

Máte na starosti kultúru, vzdelávanie a šport. Čo bolo pre vás v týchto oblastiach v roku 2017 významné?

Bratislava tento rok hostila veľa medzinárodných súťaží a kultúrnych projektov. Je to dobrá správa pre ľudí pracujúcich v turistickom ruchu, ale aj pre kultúrnu obec v meste. No pre mňa najlepšou správou je, že mesto Bratislava opäť spravuje jeden zo svojich najväčších pokladov. Od 1.januára 2017 sme získali od štátu do správy Archív mesta Bratislavy. Jednu z najstarších inštitúcií v Bratislave, má viac ako 750 rokov. Uchovávajú sa v ňom najstaršie listiny mesta, zakladateľské listiny vystavené kráľmi, pečať Márie Terézie, stredoveké spisy ( jedna z najucelenejších zbierok v Európe), dokumenty o vlastníctve pôdy v celom Bratislavskom regióne, rozhodnutia radných po celé stáročia, staré fotografie, dokumenty. Je to poklad nevyčísliteľnej hodnoty.

Kde bol archív predtým?

Od roku 1953 ho prevzal po zoštátnení štát najprv pod správu národného výboru a po vzniku Slovenska ho malo ministerstvo vnútra.

Bola to pre archív zlá situácia?

Áno, lebo ministerstvo nemá na archívy veľa peňazí. Zároveň nesmel archív robiť nič v zmysle hľadania grantov, písania projektov, patril po štátom riadené policajné zložky, kde sa vykonávajú rozkazy. To nie je pre takúto inštitúciu dobré miesto. Archívy majú patriť pod kultúru. A mestské archívy by sa mali vrátiť mestám.

Ako je to v Čechách?

Tam existujú mestské archívy od počiatku. Patria mestám, ale spolufinancuje ich štát na funkcie, ktoré sú akoby prenesenou správou štátu, najmä pri osvedčovaní dokumentov. České archívy sú v porovnaní so slovenskými bohaté. Vydávajú množstvá kníh o histórii krajiny a miest. Pražský archív momentálne sídli v jednej z najmodernejších budov. Má úžasný reštaurátorský ateliér, všetko je v ňom zautomatizované. Majú výborné podmienky na uchovávanie dokumentov a sú tam aj konferenčné sály. Pražský archív patrí medzi európsku elitu.  

Čo sa s archívom malo udialo u nás?

Novela zákona chcela náš Archív mesta Bratislavy zlúčiť so Štátnym archív, čím by splynuli aj zbierky a fondy. Považovala som to za vec, ktorá by mestu navždy poškodila. Preto som hľadal podporu medzi poslancami parlamentu. Pomohli mi Magda Vassáryová a Lucia Žitňanská. Prerokovanie novely sa pozastavilo, kým sme sa s ministerstvo vnútra nedohodli.

A ministerstvo ustúpilo?

Nešlo o zákon o archívnictve, ale iný zákon, do ktorého poviem to nezdvorilo, „vpašovala“ skupina pracovníčok ministerstva odsek o zlúčení archívov. Pán minister bol sám prekvapený keď ho poslankyne oslovili. Vytvoril sa tak priestor na rokovanie, ktoré vôbec nebolo ľahké. Chvíľami som mala pocit boja s veternými mlynmi. Ale bola som odhodlaná urobiť všetko pre to, aby sme archív vybojovali.

Podarilo sa. Čo nasledovalo?

Áno. Po schválení v Národnej rade SR sa rozbehla séria rokovaní s ľuďmi, ktorí na ministerstve vnútra riadia archívnictvo. Práve tí, ktorí chceli archív mesta zlúčiť so štátnym archívom. Takže si viete predstaviť, ako sme bojovali o každý fond o každú zbierku. Všetko čo súviselo s cirkvou si ponechal štát, napriek tomu, že mnoho vecí v meste kedysi financoval Prešporok z daní ľudí. Štát si ponechal aj súdne spisy. Tie cirkevné ma mrzia. Ale snáď sa po rokoch nájde niekto kto bude o tieto dokumenty ešte bojovať.

Kde archív momentálne sídli?

V Petržalke, na Markovej ulici. Je to objekt bývalej škôlky. Sídli tu už dlhodobo. Ministerstvo malo od mesta prenajatú budovu. No neinvestovalo do zlepšenia podmienok archívu. My sme tento rok vymenili všetky okná, dali sem plastové ale najmä s tónovaním, ktoré je dôležité ako ochrana dokumentov. Priestory boli vymaľované. Nakúpili sme nové regálové systémy na ukladanie dokumentov a počítače, nakoľko štát nám zobral všetky regále aj počítače. Tie regály úplne nechápem, lebo časť z nich bola ešte pôvodne v mestskom archíve, zakúpená za mestské peniaze. Ale čo už.

Začal archív pracovať inak ako pod správou ministerstva?

Áno, samozrejme. Pán riaditeľ bol vybraný výberovým konaním. Pracuje v archíve už dlho a bol účastný výberu svojich nových spolupracovníkov. Kolektív sa posilnil odborne a omladol.  Fotograf z nášho archívu dokonca získal prestížne ocenenie na Slovak press foto. Archív sa zapojil do Bratislavských korunovačných dní. Mali dni otvorených dverí pre verejnosť, usporiadali prednášky a dokonca konferenciu o korunováciách v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca. Zároveň začali spoluprácu so školami v Petržalke, čo je pre mňa najlepšou správou.

Čo považujete za najväčšiu chybu ktorej sa mesto alebo poslanci tento rok dopustili?  

Iste sme sa dopustili aj chýb, ale za najväčšiu považujem, že sme opätovne neschválili parkovaciu politiku. Mesto má obrovský problém s parkovaním a poslanci stále tento problém odhadzujú, akoby to nepovažovali za dôležité. Pritom vieme, že nové parkovacie miesta sa nevytvárajú a áut pribúda. Pán primátor predložil parkovaciu politiku do zastupiteľstva viac krát, no poslanci neprejavili záujem dokument upraviť, ale odmietajú ho ako celok. Nerozumiem im.

Prečo to podľa vás robia?

Tých dôvodov je iste viac a každý má svoj pohľad na vec. No chýba mi medzi poslancami spoločný ťah na bránu.  Za veci, ktoré prinesú všetkým osoh. Akoby sa mnohí len sústredili na to, aby dokázali, že tento primátor to robí zle. Aby o rok mohli postaviť iného kandidáta a ukázať, že koľko problémov sa nepodarilo tomuto vedeniu vyriešiť. To, že mnohé riešenia majú v rukách len poslanci, o tom už verejnosť neinformujú. Toto čierno-biele videnie sveta mi veľmi vadí.

Sú vzťahy v zastupiteľstve v neprospech občanov?

V konečnom dôsledku áno. Mnohé dohody sa hľadajú ťažko. Prevládajú individuálne záujmy nad celkom. A to mi vadí. Ako lekár hovorievam, že liečiť takto ľudí, polovica neprežije. Pomerne jednoduché veci sa naťahujú, priveľmi sa špekuluje. Ale to je problém aj úradu. Magistrát bol vždy tak trocha problém z problému lehôt.

To ale dávate za pravdu kritikom.

Do istej miery. Ja som zástanca čo najväčšieho zjednodušovania vecí a procesov. Nadmerná byrokracia samosprávu potápa. V tomto máme na meste veľké medzery. Okrem toho mnohé zákony nás limitujú a predĺžujú procesy. Napríklad verejné obstarávanie trvá dlho, môžu ho napadnúť iní účastníci a potom mesto stojí. Nemôže konať, kým Úrad pre verejné obstarávanie nerozhodne. V súkromnom sektore urobíte prieskum trhu a vyberiete čo potrebujete. Cena totiž nie vždy najdôležitejšia,  dnes je dôležitejšia kvalita a na to zákon dobre nemyslí.

Aký bude rok 2018?

Iste zaujímavý i ťažký. Vzhľadom na voľby na jeseň sa mnohí v zastupiteľstve budú prezentovať nadmernou kritikou, lebo to je pre voličov zaujímavé. My budeme pracovať na tom, aby sme všetko, čo sme si predsavzali splnili. V rozpočte máme naplánovaných mnoho projektov, ktoré mestu pomôžu. Okrem ciest a chodníkov, ktoré ľudia vidia, pracujeme ďalej na električkových tratiach, na pokračovaní električky v Petržalke, záchytných parkoviskách, Galéria a Múzeum mesta budú mať nový dočasný depozitár a bude sa budovať nový. Opravíme ďalšie pamiatky a fontány, začne sa s rekonštrukciou Michalskej veže. Viac peňazí dostanú základné umelecké školy a centrá voľného času, ktoré zriaďuje hlavné mesto. Viac dostanú aj neštátne škôlky, ktoré financuje mesto. (ZŠ a MŠ financujú mestské časti).

Pripravujeme bohatý kultúrny program na leto, opäť Bratislavské korunovačné dni, Shakespearovské hradné slávnosti, bohatý program mestského divadla, Rímske hry a meníme aj príspevky na kultúru, ktoré zverejníme začiatkom roka. Viac zatiaľ neprezradím. 

Podobné články

Komentáre