Dnes je: pondelok 23.09.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi

Rudolf IV. založil Viedenskú univerzitu

Dnes si pripomíname aj výročie narodenia Rudolfa IV. Habsburského. Tvrdohlavého, mladého, veľmi ambiciózneho, ale aj vzdelaného a úspešného panovníka.

 

Narodil sa 1.novemra 1339 vo Viedni. Jeho narodenie bolo veľkým sviatkom, pretože sa polochromému vojvodovi narodilo prvé dieťa až po 15 rokoch manželstva. Preto sa šírili klebety, že Albrecht nie je Rudolfovým pravým otcom, ale neskôr sa narodilo ďalších 5 detí, takže reči utíchli.

Ako chlapec bol Rudolf veľmi učenlivý a vymyslel si vlastné tajné písmo. 9ročný sa stretol s významným vedcom Konradom von Megenbergom, ktorý mu dal svoju knihu Monastica o etike indivídua. Bolo to v dobe známej ako doba katastrof.

 

Došlo k epidémii moru, silné zemetrasenie,len pri Kärntnertor pochovali 14 tisíc ľudí do masových hrobov. Po krajine začali chodiť kajúcnici, ktorí sa navzájom bičovali, aby upokojili Boží hnev. Následné nepokoje vyvolali krvavé prenasledovanie židov. Rudolf zasiahnutý týmito hrôzami správne pochopil, že úspech a sláva kniežat závisí od spokojnosti a blaha poddaných. Veľmi skoro sa ale u neho začala prejavovať pýcha a prehnaná sebadôvera. Ako desaťročnému mu zemepáni otcovho vojvodstva zložili sľub vernosti.

V roku 1353 sa jeho manželkou stala Katarína Luxemburská, dcéra moravského markgrófa, neskoršieho cisára, Karola IV. V 18 rokoch spravoval Horné zeme a aj jeho svokor cisár posilňoval jeho postavenie. Po smrti otca prvorodený Rudolf získal pokojnú, bohatú a pevnú krajinu.

 

Prvá tvrdá rana prišla od Karola IV. v roku 1356, tzv.Zlatá bula Karola IV., ktorá určovala ako má byť rímsko-nemecký kráľ volený. Ale krajiny Habsburgovcov boli väčšie a vplyvnejšie. Vládli štyrom vojvodstvám a Rudolf cisárovi nikdy nezabudol, že ho týmto spôsobom degradoval pod úroveň kurfistov. Karol IV. mal už oddávna na Habsburgovcov ťažké srdce, keď jeho brata pripravil Rudolfov otec Albrecht.

Ale pretože spravodlivý cisár nikdy nemal sklony k malicherným odplatám, nemožno jeho odmietnutie Habsburského rodu brať ako trest. Skôr múdre rozhodnutie načas pozastaviť rýchly vzostup habsburskej moci. Urazený Rudolf reagoval svojsky. Jeho činnosť sa horúčkovito zvýšila. Rázne upäl svoje sily na vytvorenie komplexnej uzavretej ríše.

 

Krajinu pozdvihoval činmi cisárov: založil univerzitu, dal postaviť katedrálu, vytvoril impozantnú zbierku relikvií, v tej dobre veľmi cenených. Cisára začal prehovárať, aby ho vyhlásil za kráľa Lombardie ale kurfisti to odmietli. Sám sa teda vyhlásil za generálneho miestodržiteľa vo Švábsku. V roku 1358 dal podpísať cisárovi Privilegium maius, ktorým si vynucoval prehnané pocty, ale Karol IV. listinu odmietol. Po ďalších Rudolfových pokusoch musel cisár zasiahnuť. Donútil Rudolfa vzdať sa titulu vojvoda švábsky a falcký a zakázal mu užívať cisárske insignie. Najväčší problém bol v titule palatinus archidux. Palatium je hodnosť cisárskych úradníkov a možnosť nároku na zaradenie ku kurfistom. Rudolf si preto vďaka jednej starej korutánskej tradície nárokoval na titul archimagister venatorum, ktorý v tej dobe zastával markgróf meißenský.

Po ďalšom odmietnutí sa Rudolf zameral na prestavbu viedenského farského kostola svätého Štefana, ktorý prestaval na gotickú katedrálu. Z dómu je aj jeho prezývka Fundator – Zakladateľ, ktorá je napísana tajným písmom z jeho detstva vedľa biskupského portálu. Jeho najväčším a trúfalým dielom bolo založenie Videnskej univerzity, pretože dovtedy bol takýto čin hodný len monarchu.  Neskôr získal aj Tirolsko. Zisk tejto bohatej a habsburgovcami už dlhú dobu žiadanej zeme otvoril možnosť zasahovať do pomerov v Hornej Itálii. Až v roku 1364 sa Rudolf a Karol IV. uzmierili a popísali habsbursko-luxemburskú dedičskú zmluvu.

 

V roku 1361 získali Habsburgovci zmluvné dedičské právo aj na Uhorsko a položili tak základy budúceho mocného habsburskej monarchie.

Iba 26-ročný, ale cítiaci svoju blížiacu sa smrť, uzavrel so svojimi bratmi zmluvu o nedeliteľnosti zemí v ktorých majú vládnuť muži spoločne, ale pod rukou najstaršieho. Zomrel nečakane v Miláne, pochovaný je vo Viednie.

 

Rudolf, pozoruhodný panovník, nie je známy len svojou tvrdohlavosťou, ale aj pokrokovou sociálnou politikou, podporou obchodu, remesiel a celého krajinného hospodárstva.

 



Notice: Undefined index: id in /nfsmnt/hosting1_1/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 01.11.2013 | zobrazené: 1379 x |


Podobné články

• Prešporský učenec (22.09.2019)
• Bitka pri Viedni a Krvavá ulička v Haiburgu (12.09.2019)
• Prešporok a víno (04.09.2019)
• Po Moháči sa stal Prešporok korunovačným mestom (29.08.2019)
• Čakalo sa na bezmesačnú noc (11.08.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno
/