Slávna Mária a jej krásne výšivky

Dnes uplynie 75 rokov od úmrtia skromnej a veľmi pracovitej ženy, ktorá sa preslávila nie len v našej  monarchie, ale aj v celom svete.

Volala sa Mária a narodila sa 1. februára 1858 v časoch cisára Františka Jozefa I. Jej urodzeným rodičom zo starého zemianskeho rodu sa ani len nesnívalo, že ich dcéra bude raz slávnou v celej monarchii.

Mária Hollósyová žila v detstve v dostatku. Mohla sa vzdelávať a hrať. Najviac ju bavilo spolu so sesternicami vyšívať. Rodičia si všimli jej talent na kreslenie a poslali ju študovať do Budapešti na umelecko-priemyselnú školu.

Na letné prázdniny sa vracala domov a jedného dňa sa zamilovala do obyčajného chlapca meno Ján. Janko bol syn chudobného roľníka a rodičia ich spojeniu nepriali. Zaľúbenci sa tomu vzpierali, ale otec bol neoblomný. Dcére už vybral urodzenejšieho a majetnejšieho ženícha. Mária sa napokon podvolila a začala sa chystať na sobáš. Jej milý to neuniesol a siahol si na život. Zronená Mária sa odmietla vydať a nepomohli ani otcove hrozby, že ju vydedí a vyženie z domu. Tak sa i stalo. Odišla z domu a bola odkázaná len na seba.

Osamelá žena na dedine nemala veľa šancí uživiť sa, ale v celom tom nešťastí mala Mária aspoň trochu šťastia. V neďalekej dedine hľadali poštmajstra. Vzdelaná Mária získala miesto aj so skromným bývaním. Vo voľnom čase sa naďalej venovala svojej záľube. Vyšívala vzory, ktoré obdivovala na krojoch dievčat z čias, keď s Jankom potajomky chodili na dedinské zábavy. Svoju stratenú lásku zhmotnila do dvoch bábik oblečených do vyšívaných krojov.

A kdesi tu zaúradoval osud. Ako inak vysvetliť súhru okolností? Jedného dňa vstúpili do poštovej kancelárie dve urodzené dámy. Cíferská grófka Šarlota Zichy sosesternicou. Výšivky boli vtedy vo veľkej móde, dámy sa často obliekali do vyšívaných rób a tak nečudo, že ich zaujali tie nádherné výšivky na bábikách. Šarlota bola dvorná dáma u cisárovnej Sisi a tušila, že aj ona tú krásu ocení a tak od Márie bábiky získala. A naozaj, Sisi sa bábiky páčili tak, že ich každému ukazovala. Neskôr sa dostali na výstavu do Budapešti a vzbudili veľký ohlas.

Z poštmajsterky sa stala uznávaná inštruktorka vo výšivkárskej škole. Hovorili jej frajlenka Hollóška. Učila dievčatá navrhovať vzory, predkresľovať ich a vyšívať. O ich práce bol stále väčší záujem. A tak Šarlota Zichy zriadila výšivkársku dielňu vo svojom cíferskom kaštieli. Tá sa potom stala základom Ženského spolku pre podporu výšivky domácej výroby Izabella – bol nazvaný podľa patrónky, princeznej Izabelly, ktorá bývala v Grasalkoviovom paláci (dnešnom Prezidentskom paláci) v Prešporku.

Spolok Izabella bol nevídaný nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Na začiatku prvej svetovej vojny zamestnával 1500 vyšívačiek z celého západného Slovenska. Ženy si slušne zarobili a po prvýkrát sa im dostávalo za prácu skutočné uznanie. Správcovia zichyovských panstiev sa dokonca sťažovali, že odmietajú pracovať na poli, aby si zachovali jemné ruky na panské výšivky.

Keď sa v nemeckom módnom časopise objavil Máriin návrh dámskych vychádzkových šiat inšpirovaný slovenským krojom, stal sa z neho módny hit celej monarchie. Často sa objavoval aj na dobových pohľadniciach. Živôtik tohto modelu sa neskôr preslávil pod názvom „Izabella blúza“ a desaťročia ho v rôznych variáciách vyvážali do všetkých krajín Európy aj do zámoria. Nosili ho obyčajné dievčatá, šľachtičné, aj vojvodkyňa Žofia, manželka následníka trónu Ferdinanda, zavraždeného v Sarajeve. Nepodarené kópie sa ešte donedávna predávali na trhoch a jarmokoch. Žiadny slovenský módny tvorca podobný úspech zatiaľ nezopakoval.

Kamkoľvek sa Máriine výšivky dostali, získavali najvyššie ocenenia a pozornosť, či už to bolo na výstavách vo Viedni, Paríži, Budapešti, Petrohrade alebo v Amerike. Okrem cisárovnej Sisi od nej nakupovali ruská cárovná, arcikňažná Alžbeta, španielska kráľovná. V Cíferi vyšili aj doplnky pre korunovačné šaty našej poslednej cisárovnej, Zity.

Mária cestovala po svete, prednášala, rokovala s ministrami i šľachticmi. Do Cífera za ňou chodili na dišputy európski umelci, spisovatelia, maliari i vedci. Obdivovali jej vycibrený vkus, zručnosť, dokonalé prevedie tých najťažších techník. Ihlou akoby maľovala, vedela vytieňovať objekt tak, že vyšívačky roky spomínali, ako dokázala nakresliť kvet i s „chládkom“. Bola na nich prísna, stačil jeden krivý steh a všetko museli vypárať a urobiť znovu. Najkomplikovanejšie zákazky však kreslila a vyšívala sama. Náruživo zbierala vzorkovníky slovenských ľudových výšiviek a rada sa nimi inšpirovala. Vzory sa jej dokonca snívali. Pri posteli mala vždy pripravené farbičky, aby si sen mohla po prebudení zaznamenať.

Keď zanikla monarchia, Spolok Izabella sa rozpadol. Postupne zanikali výšivkárske školy a s nimi aj systém výchovy nových umelkýň, ktorý Mária celé roky budovala. Napokon zostala len jej dielňa v Cíferi s desiatimi vyšívačkami. Dielňa sa sťahovala do stále menších priestorov a Mária sa stále viac uzatvárala pred ľuďmi.

Svoj život dožila v skromnosti, biede a samote. Spoločnosť jej robili len mačky. Aj tým urobila vestičky. Vyšívané! Jedlo jej prinášali deti bývalých vyšívačiek. Nezabudli, že i Mária kedysi všemožne podporovala ženy, ktoré sa dostali do problémov. Mária zomrela 15. apríla 1945 v Cíferi, kde je pochovaná na miestnom cintoríne.

Zdroj: Elena Akácsová

Podobné články

Komentáre