Slovenský Sokrates bol poradcom Márie Terézie

Narodil sa v Terchovej, no nevybral sa na krivé chodníčky. Bol slovenský spisovateľ, právny historik I knihovník. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „slovenským Sokratom“. Paradoxne na Slovensku je málo známy, no zbojníka  Jánošíka, ktorý zomrel 5 rokov pred jeho narodením pozná snáď každý Slovák.

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. Z rádu však vystúpil pre názorové nezhody ešte pred vysvätením. Študoval filozofiu i teológiu vo Viedni. Sprvu učil, potom bol kustódom, dostal sa do knižnice, kde sa stal nakoniec riaditeľom.  Zaslúžil sa o jej rozvoj a vypracoval 4-zv. systematický katalóg jej teologických tlačí, od 1759 kompletizoval a vydával súpis jej rukopisných kódexov.

Bol osobným poradcom kráľovnej a niektorých ministrov v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva. Bol členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám Viedne a k tureckej expanzii v Uhorsku. Osvedčil sa ako znalec zákonov i dejín, filozofie i jazykov a ako editor slovníkov.

Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu Francúzskej akadémie, ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal vydávať dvojtýždenník Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy) s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Roku 1775 bol  povýšený do šľachtického stavu (Kollár de Keresztény). V roku 1778 vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov. Vlastnil jednu z najväčších súkromných slovanských knižníc. Za jeho prínos o zdanenie šľachty dostal od panovníčky Márie Terézie šľachtický titul a majetky pri Šoproni. Kráľovná si ho natoľko obľúbila, že sa mu sama ponúkla za krstnú matku jeho jedinej dcéry.

V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal okrem vyššie uvedených i ďalšie zbierky dokumentov, z ktorých dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára. Pre zreformované gymnáziá vydal učebnice latinčiny. Systematicky sa venoval štúdiu uhorských a rakúskych dejín. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc.

Vo svojich publikovaných projektoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenia šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu, žiadal rovnosť občanov. Maďarská šľachta ich odmietala lebo sa nimi cítila ohrozená. Kollár presadzoval posilnenie panovníckej moci (dielo De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae). Pobúrenie maďarských zástupcov v parlamente vyústilo do verejného pálenia Kollárových diel na bratislavskom námestí. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín.

ADAM FRANTIŠEK KOLLÁR  Zomrel vo Viedni 15.júla 1783.

Podobné články

Komentáre