Dnes je: utorok 11.12.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň vysielania pre deti, Medzinárodný deň hôr i Medzinárodný deň solidarity so ženami a deťmi Afriky

Smrť veľkej panovníčky

Mária Terézia Valpurga Amália Kristýna sa narodila ako najstaršia dcéra cisára Karola VI. a Alžbety Kristýny Brunšvickej.

Bola predpokladanou dedičkou, pretože jej brat zomrel pred jej narodením. Od detstva ju vychovávali jezuiti, učila sa nie len náboženstvu, dejinám, latine, francúžštine, nemčine, ale tiež kresleniu, tancu a hudbe, dokonca hrala aj v komédii.

V roku 1728 sa jej vychovávateľkou stala grófka Charlota Fuchsová. Mária si ju veľmi obľúbila, zostala s ňou až do jej smrti a ako jedinú ju  v roku 1754 nechala pochovať do Cisárskej hrobky. 

Po smrti svojho  manžela Františka I. Štefana  Lotrinského, menovala svojho syna Jozefa II. spoluvládcom. Jozef II. sa stal i zároveň rímskonemeckým cisárom. Mária Terézia sa so smrťou svojho manžela nedokázala nikdy vyrovnať. Po zvyšok života chodila už len v čiernych šatách.

 

Posledné roky prežila v strese a na zdraví jej nepridali ani časté rozpory s Jozefom II.

Jej čas sa naplnil predposledný deň novembra 1780. Choroba jej vzala všetky sily. Trápil ju prudký kašeľ a astma s emfyzémom pľúc.  Srdce jej zoslablo a pridružili sa nové ťažkosti. Zlý obeh ju zavodňoval , najmä nohy. K akútnemu zhoršeniu došlo potom, čo sa kráľovná napriek ťažkostiam zúčastnila 8.novembra lovu na bažanty a tam silno prechladla.
Mária Terézia bola v tom čase už korpulentná dáma. Nedokázala sa dostať cez dvere do Kapucínskej hrobky k rakve svojho manžela. Bola tam spustená na zvláštnej sedačke na lanách pomocou kladky, no lano sa pretrhlo. Spadla a nemohla dýchať. 
Problémy jej robili aj schody pre jej reumatizmus. Stav sa zhoršoval každým dňom.

Císár Jozef ale doktorom a ich diagnózam príliš neveril. Myslel si, že zveličujú, aby potom vyzdvihli svoju úlohu pri vyliečení. Myslel tiež, že môže ísť zo strany matky o taktiku, aby mu zabránila odchodu do Anglicka. Jej nachladnutie bral na ľahkú váhu. V tom presvedčení ho podporoval aj fakt,  že jeho matka napriek choroba pracovala, plnila si svoje vladárske povinnosti. Svoj názor zmenil až 24. Novembra. Zavolal spovedníka k matke, napriek tomu, že to predtým zakázal. Až 26.novembra začal tušiť, že jej stav je veľmi vážny a informoval všetkých súrodencov. Napriek všetkému odmietal pomyslenie, že by mohol prísť koniec.

Noc z 26. na 27. Novembra strávil v matkinej izbe pri jej posteli. Všetko ostatné išlo bokom. Pri posteli ťažko chorej vladárky sedel milujúci syn strápený svedomím, že svoj podiel na jej chorobe mal on sám. Nabádal ju, aby si odpočinula, no ona ho  odmietla ho so slovami:" Za niekoľko  hodín sa mám objaviť  pred božím súdnym stolcom, a ty si myslíš, že by som teraz mohla spať?"

 

Nasledujúca noc bola ešte horšia. Utrpenie syna pri zomierajúcej matke rástlo.  28.novembra o 02.00 v noci, bolo Márii Terézii udelené posledné pomazanie. Ako potravu na cestu dostala sväté prijímanie. Liek už odmietla. „Len by ma to zdržovalo,“ povedala.

Povolala k sebe všetky deti prítomné v tom čase vo Viedni a zverila ich Jozefovi, aby im bol otcom. Ten to nevydržal a s plačom sa vrhol na kolená. Potom  umierajúca synovi, ktorý jej pobozkal ruku a na čelo požehnala. To sa dostalo aj ostatným deťom. Potom ostal Jozef s matkou sám, bol to posledný rozhovor.

 

"Chcem  pozrieť smrti do očí," prehlásil Jozef večer 28. novembra. A rovnako ako predchádzajúce dve noci zostal s matkou. Vez deň, 29.novembra jej ešte prisunul jej kreslo k oknu ako si želala. O 21.hod sa pokúsila Mária Terézia vstať, ale to už bol koniec.

Zomrela zahalená do župana svojho manžela.  Hneď nato zatlačil Jozef mŕtvej oči. "Prestal som byť synom - a to bolo vlastne to najlepšie, čím som bol." 

Keď o Márii smrti počul  Fridrich II., zvolal: "Voila, une nouvelle ordre des choses!"  (A je to tu.  Nový poriadok vecí!)
Je podivuhodné, že Rím, centrum katolíckej cirkvi nevyjadril väčšiu  úctu zomrelej vladárke, ktorá bola za svojho života tak oddaná katolíckej viere. Aj keď bolo zvykom, že pápež konal za zomrelých katolíckych panovníkov omše v Chráme sv.Petra, tentoraz sa omša nekonala. Prečo? Zrejme to mali na svedomí zákulisné ťahy. Možno jezuiti?

Cisársky vyslanec v Ríma kardinál František Hrzán protestoval proti neobvyklému postupu, avšak zádušnú omšu v pápežskom chráme nedosiahol. Konala sa nakoniec v jednom malom nemeckom pútnickom kostole.

Čakalo sa tiež, že svet bude hovoriť o panovníčke, ktorá po 40 rokov zasahovala do pomerov v Európe, ale v celku sa mlčalo. Mlčali aj umelci.

V pamätnej knihe Maria Theresia je list Fridricha II. a v ňom mimo iné tieto slová: "Smrť císárovny ma naplnila bolesťou; robila česť svojmu trónu a rodu.  Ja sám som s ňou bojoval, ale nestal som sa jej nepriateľom. " 

Smrťou Márie Terézie sa uzravrela jedna veľká epocha európskych, rakúskych a uhorských dejín. Odišla vladárka, ktorej meno je dnes takým symbolom ako kráľovná Alžbeta I., alebo Katarína II.

Mária Terézia zomrela Vo Viedni 29.novembra 1780 vo veku 63 rokov.  Jej telo bolo uložené  po boku jej manžela do nádherného dvojitého sarkofágu v Kapucínskej krypte vo Viedni. 

 



Autor: Petrzalcan | 29.11.2018 | zobrazené: 89 x |


Podobné články

• Decembrová korunovácia v Prešporku bola výnimočná (09.12.2018)
• Syn posledného cisára (20.11.2018)
• Leopold neoprávnene v tieni svojich predkov (15.11.2018)
• Pred 100 rokmi skončila dovtedy najväčšia vojna na svete (10.11.2018)
• Bratislavským mierom sa potvrdil vznik Habsburskej monarchie (07.11.2018)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

2017

ANKETA

Ste spokojní s výsledkami volieb?

Áno, maximálne
(36)

Viac menej áno
(21)

Viac nie ako áno
(22)

Nie, som sklamaný/á
(26)


spolu 105 hlasov
/