„A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve,“ hovorí citát z evanjelia podľa Lukáša.
V týchto dňoch si viac ako inokedy pripomíname našich blízkych, rodinu, či priateľov, ktorí už nie sú medzi nami. Na ich hroby kladieme vence, zapaľujeme sviečky a v duchu sme s nimi. Ich mená sú vytesané na pomníkoch a každý vie, kde ležia.
No sú aj takí, čo zomreli ďaleko od domova a ich hroby nie sú označené. Ide hlavne o vojakov, ktorí zahynuli v 1.a 2.svetovej vojny. Tá prvá, ktorú volali Veľká, no až časom sme jej dali meno prvá, zanechala aj v Petržalke svoje obete.
Mladých chlapcov, ktorí zahynuli na choroby či zranenie v miestnom lazarete. Ležia bok po boku, hoc bojovali na opačných stranách. Tu sú si všetci rovní.
Už tradične usporiadava 1.novembra o 14.hodine Petržalský okrášľovací spolok spomienkovú akciu na cintoríne z 1.svetovej vojny v Petržalke Kopčanoch.
Pozvanie prijali opäť veľvyslanci a vojenskí pridelenci krajín, ktoré na cintoríne majú svojich vojakov. Nebudú chýbať zástupcovia veľvyslanectva Ruskej federácie, Rumunska, Nemecka, Talianska, Maďarska a ďalší.
Na cintoríne je pochovaných 331 vojakov deviatich národov a národnosti Rakúsko - Uhorska a vojnoví zajatci.
Na spomienke tradične vystúpi komorný orchester v uniformách rakúskej armády prvej svetovej vojny, zahrá "Modlitbu pred bitkou", čo je oficiálna vojenská skladba, ktorá sa hrávala na poľných omšiach pred nastúpením jednotiek na frontu. Zaznie aj skladba "Mal som kamaráta", smútočná skladba Talianskej armády, pretože sú tam pochovaní aj talianski zajatci.