Starhradská ulica nezmení názov

Mestské zastupiteľstvo Bratislavy na svojom poslednom zasadnutí nesúhlasilo so zmenou názvu Starhradskej ulice v Petržalke. Na podnet časti občanov ( petícia)  z tejto ulice totiž mestská časť Bratislava- Petržalka pred časom schválila zmenu názvu ulice na Ulicu Ladislava Chudíka.Toto rozhodnutie musí ale schváliť aj mestské zastupiteľstvo formou všeobecne záväzného nariadenia.To sa však nestalo. Poslanci sa s petíciou za zmenu názvu nestotožnil.

Treba však objektívne povedať, že minimálne taká istá časť obyvateľov ulice so zmenou názvu nesúhlasila, čo vyjadrili tiež formou petície. Rovnako nesúhlasné stanovisko mala Komisia kultúry pri mestskom zastupiteľstve.

Časť ulíc v Petržalke nesie totiž mená po slovenských hradoch a zámkoch. Starhrad (alebo Starý hrad, Varínsky hrad, Varín, Warna, Varna, Owar, Owaar, Starigrad) je zrúcanina hradu vypínajúca sa na pravom brehu Váhu vo výške 475 m n. m. Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnom brehu rieky nad Domašínskym meanderom. V roku 2017 bol zapísaný medzi Národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.

Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. storočí. Hrad vtedy patril predkom Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do kráľovských rúk. V 14. storočí, keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy. Od roku 1443 patril väčšinou Pongrácovcom, okrem krátkych období, keď sa o hrad bojovalo, ako napríklad v rokoch 1529-1553 v zemepanskej vojne s Mikulášom Kostkom zo Sedlce. Pongrácovci tu bývali až do 16. storočia, keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ a nepohodlný hrad opustili. Do začiatku 18. storočia sídlili na hrade jeho strážcovia. Po ich odchode začal hrad postupne chátrať.

Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika (P. A. Veličko), ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa tento rozkaz nikdy nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.

Na najvyššom bode stála veža podkovitého pôdorysu, na západ od nej stáli spočiatku budovy na neveľkom nádvorí. Až Pongrácovci hrad v druhej polovici 15. storočia doplnili neskorogotickým poschodovým palácom v priestore horného hradu. Na východ od veže v predhradí, vybudovali obydlie pre vojenskú posádku a hospodárske budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany hradu. Predhradie uzatvárala šijová priekopa, nad ktorou bol pravdepodobne most.

Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre