Starý most dnes slávi "narodeniny"

Prvým mostom v Pressburgu bol pontónový most Karolíny Augusty, ktorý bol postavený roku 1825 a nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľ. Štúra oproti kaviarni Berlinka. Postavili ho potom, ako rôzne drevené mosty neodolali neustálym škodám spôsobeným plávajúcim ľadom. Tento pontónový most vydržal do roku 1891.

Úvahy o stavbe stáleho mosta v Bratislave podporila až regulácia hlavného toku Dunaja a spevnenie jeho brehov v rokoch 1870 až 1890. V roku 1877 bola ustanovená mostová komisia, ktorej úsilie vyvrcholilo v decembri roku 1888 rozhodnutím o výstavbe pevného mosta cez Dunaj.

Most nakoniec postavili pod stredovekým historickým jadrom, na mieste, kde sa uvažovalo so vznikom modernej štvrti. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zriadilo komisiu, ktorá mala dohodnúť výstavbu so spoločnosťou považskej železnice, ktorá mala už dávnejšie v pláne vybudovať železničné spojenie do Šopronu.

No ešte muselo prejsť 10 rokov kým pristúpili k výstavbe. S prácami začali v apríli 1889. Najväčšiu zásluhu na výstavbe mosta mal vtedajší minister obchodu Gábor Baross, výstavbu financovala vláda. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ktorý žil v Budapešti a mal so svojím bratom Eduardom aj modernú stavebno-podnikateľskú firmu. Prešporský most však staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier (Oberingenieur) Anton Sendlein.

Most sa staval výlučne z domácich, rozumie sa uhorských, materiálov. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo mohlo oficiálne požiadať ministerstvo obchodu o povolenie most slávnostne uviesť do prevádzky. No most nemal ešte meno. A tak odišli zástupcovia mesta  do Viedne, aby tam úctivo požiadali cisára a kráľa o povolenie označiť most jeho menom.

A tak sa 30. decembra 1890 o 10.15 hod konalo slávnostné otvorenie mosta za účasti samotného cisára Františka Jozefa. 1. januára 1891 už po ňom rachotili prvé vozy s tovarom. Po otvorení mosta, o druhej popoludní nasledovala cisárska audiencia pre vybraných hostí (povinné bolo slávnostné oblečenie alebo frak a biela kravata), večer predtým bola zase vtedajšia prešporská smotánka prítomná na slávnostnej večeri v Primaciálnom paláci.

Z historických dokumentov vieme,  že výstavba mosta stála 1 milión 780 tisíc zlatých. Sedem mohutných kamenných kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký most, ktorého stredná časť bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja.

Názov mosta, „König Franz Josef-Brücke“, „Ferenc József-híd“, bol uvedený na bronzových tabuliach pri nájazdoch mosta. Nad nimi stáli ozdobné liatinové kandelábre, zachované až do 60. rokov nášho storočia. Za použitie mosta sa na jeho údržbu vyberalo mýto. Pre mýtnikov boli na oboch stranách mosta vybudované zvláštne pavilóny.

Od roku 1914 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Most slúžil doprave vo svojej pôvodnej forme až do roku 1945. Jeho strednú časť nahradili po zničení zjednodušenou provizórnou konštrukciou. Aj po tej vozila po vojne cestujúcich električka, ale už len do Petržalky.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre