Tragický osud väzňov v Engerau

Masový hrob v Petržalke je tretí najväčší na Slovensku po Nemeckej a Kremničke, leží v ňom 497 obetí, všetko židovských občanov Maďarska. Zahynuli vyčerpaním, na choroby, zamrznutím, pochovaním za živa, zastrelením od začiatku decembra 1944 do konca marca 1945.

Posledných asi 80 obetí zahynulo v posledný deň, na Zelený štvrtok a vo Veľký piatok roku 1945, keď bol láger evakuovaný a jeho väzňov vyhnali na záverečný pochod smrti smer Mathausen.

Aj 75 rokov po skončení bojov 2. svetovej vojny máme „biele miesta“ našej histórie. Máme udalosti, ktoré verejnosť ani odborníci dostatočne nepoznajú.  Jedným z týchto miest je koncentračných tábor v Petržalke. Jeho príbeh je tragický, situovaný do posledného roka vojny.  Tento tábor sa stal  „posledným stanoviskom“  pre vyše 1 700 Židov. Enegerau, ako sa vtedy Petržalka volala,  bola počas 2.svetovej vojny súčasťou Nemeckej ríše.  V decembri 1944 sem deportovali okolo 1 700 mužov z maďarského územia, ktorí podľa rasových zákonov nacistického Nemecka napĺňali definíciu Židov. Pôvodne to mal byť pracovný tábor, v ktorom mali židovskí väzni stavať obranný val proti príchodu Červenej armády.

Realita bola ale iná. Každodenný teror, vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek SA a nacistickými dozorcami.

Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila  mesiac pred koncom  vojny. Na Veľký piatok 30. marca 1945 dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora, a ostatných vyhnali na pochod smrti.

Na cintoríne v Petržalke sa už niekoľko rokov stretávajú zástupcovia samosprávy, židovských organizácií a verejnosti, aby si pripomenuli tieto hrôzostrašné udalosti. Tento rok sa spomienkové stretnutie z dôvodu pandémie neuskutoční.

Podobné články

Komentáre