Dnes je: piatok 24.05.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
21 riaditeliek Materských škôl v Petržalke podalo demisiu, nesúhlasia s nezákonnými postupmi

Turci pri Viedni dostali na frak

Písal sa 11.september 1683 a Viedeň obliehali turecké vojská. Schyľovalo sa k bitke, ktorá ukončila 300 ročné súperenie medzi centrálnou Európu a Osmanskou ríšou.

 

Všetko to začal sultán Mehmed IV., ktorý v roku 1671 vyhlásil svätú vojnu Poľsku. Dôvodom bola možnosť kontrolovať Dunaj a obchodné cesty, ale aj náboženské dôvody, šírenie viery.

Na strane Turkov stál Imrich Tököly, ktorý mal záujem stať sa kráľom Horného Uhorska. Turci ho finančne podporovali a tak vojensky oslabovali Viedeň.

 

Turci v rámci príprav uskutočnili dovtedy nevídanú logistickú prípravu. Stavali a opravovali cesty a mosty, zriadili centrálne sklady munície a proviantu. Až do konca presunu vojsk nikdy nevedel, kam vojská zaútočia.

Obliehanie sa začalo 14. júla 1683, keď k Viedni dorazila hlavná turecká armáda. Osmanská armáda v počte približne 138 tisíc mužov, z ktorej asi 50 tisíc boli skúsení tureckí vojaci, zvyšok boli vojaci rôznych národností ako Rumuni, Moldavci, krymský Tatári.

 

Historici sa nazdávajú, že Kara Mustafa chcel získať mesto neporušené pre seba a svoje bohatstvo. Pod hradbami nariadili kopať tunely, do ktorých postupne ukladali okolo päťtisíc súdkov s pušným prachom

Rakúšania sa tomu snažili čeliť tým, že kopali vlastné tunely a znemožnili tak ukladanie veľkého množstva strelného prachu v podzemných dutinách. Dochádzalo tak aj k podzemným súbojom. Obliehanie prakticky odrezalo viedenských obrancov od zásobovania potravinami. Okolie Viedne bolo nebezpečné, nastal hlad, šírila sa epidémia, studne boli zamorené a mŕtvych nebolo kde pochovávať.

 

Počet obrancov Viedne sa znížil z počiatočných 18 tisíc na menej než 5 tisíc vojakov.

Na pomoc prišlo 18 500 rakúskych vojakov, 19 000 Frankov, Bavorov, Bádenčanov a Švábov, 9000 Sasov a nakoniec poľské vojsko.

 

Napriek medzinárodnému zloženiu a krátkej dobe, iba šiestich dní, bola efektívne vytvorená štruktúra velenia, ktorej ťažisko zodpovednosti nesporne ležalo na poľskom kráľovi a jeho ťažkej elitnej jazde. Motivácia bola vysoká, pretože táto vojna nemala dobyvačný charakter tak ako to bývalo obvyklé, pre záujmy kráľa, ale pre náboženskú vieru.

V deň bitky, pred východom slnka v Leopoldovej kaplnke (dnes Kostol sv. Jozefa z roku 1629) slúžil taliansky pápežský legát Marek z Aviana s veliteľmi na Kahlenbergu omšu, na ktorej miništroval kráľ Sobieski.

 

Bitka začala ráno 12. septembra o 4 hodine, ešte skôr ako boli nasadené všetky jednotky. Rakúska armáda bola rozostavená na ľavej strane, nemecké sily v strede, Poliaci napravo.

Turecké straty v bitke predstavovali približne 15 tisíc padlých, päťtisíc zranených a päťtisíc zajatých. Habsbursko-poľské sily cez štyritisíc padlých, dvetisícpäťsto zranených. Turci si počas ústupu našli čas, aby všetkých zajatcov s výnimkou niekoľkých šľachticov, ktorých zajali pre výkupné povraždili. Bitka trvala asi 12 hodín, jedenásť a pol hodiny prebiehalo delostrelecké ostreľovanie a útok Sobieskeho vojsk trval iba pol hodiny.

 

Napriek tomu, že mal celé mesiace na prípravy, zverili Turci útok Tatárom, ktorí neboli úplne stotožnení s tureckými záujmami.

 

Mustafa ponechal tiež strategicky dôležité mosty bez obrany a umožnil tak presun kombinovanej habsbursko-poľskej armáde, ktorá prišla Viedni na pomoc. Kritici tohto názoru hovoria, že to bol práve Kara Mustafa, a nie krymský chán, kto bol obviňovaný a zodpovedný za zlyhanie obliehania.

 

Pápež Inocent XI. povýšil z vďačnosti deň víťazstva, 12.september  na sviatok „Mena Panny Márie.

 

Prvú kaviareň v kresťanskej časti Európy si otvoril vo Viedni v roku 1685 František Kolschitsky, poľský zved a svetobežník. Bola umiestnená v Domgasse, neďaleko Dómu Sv.ŠTefana. Turci údajne zanechali v tábore množstvo vriec s ešte neupraženými bobuľami kávovníka a on jediný vedel ako ich upravovať.

 

A sú správy, že tu Turci zanechali aj  trúbky,činely a iné hudobné nástroje, čím vznikli v Európe  prvopočiatky dychovej hudby.

 



Autor: Petrzalcan | 11.09.2013 | zobrazené: 5458 x |


Podobné články

• V budove Academie Istropolitany stale panuje duch vzdelanosti (19.05.2019)
• Prvé kino v Prešporku (14.05.2019)
• Bola najmilšou dcérou Márie Terézie (13.05.2019)
• Prešporský rodák a vedec Lenhošek (11.05.2019)
• Pred 100 rokmi tragicky zahynul MIlan Rastislav Štefánik (04.05.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

BS8 Hřbitov

ANKETA

Myslíte si, že materské školy môžu riadiť menežéri miesto riaditeliek?

Áno, je jedno kto ich riadi
(9)

Neviem
(2)

Nie, ide o školu a tú má riadiť riaditeľ
(18)


spolu 29 hlasov
/