Jedna časť nábrežia na Petržalskom brehu Dunaja je pomenovaná podľa Miroslava Tyrša. Jeho život bol napnený ideálmi slobody a športu. Kto vlastne bol Miroslav Tyrš a ako skončil jeho pohnutý život?
Tyrš bol jedným zo zakladajúcich členov Sokola. Vytvoril pre neho základy telocviku. Nastavil tiež Sokolské zásady (sila a mužnosť, činnosť a vytrvalosť, lásku k slobode a vlasti, dobrovoľná práca a disciplína, vzájomný bratský vzťah členov.)
Sokolské hnutie sa čoskoro rozšírilo po celom Československu. Venovali sa mu tisíce mladých ľudí a detí. Sokol sa sformoval v roku 1862 aj ako odpoveď Čechov na vznik čisto nemeckého telovýchovného spolku. Jeho znakom sa stal sokol v lete, ktorý symbolizoval silu a voľnosť. Spolok sa vyznačoval nie len dbaním o telesnú zdatnosť, ale aj pokrokovým myslením, demokratickým myslením. Členovia sa oslovovali tykaním brat, sestra. Pozdravom bol „Nazdar“. Nič revolučné? Ale áno, v tom čase si ľudia väčšinou onikali.
Nadšenie zo spolkového života bolo obrovské. Každý kto mohol, chcel byť Sokol. Mnohé neskôr známe osobnosti boli Sokoli. Napríklad Josef Mánes, aj slovenskí generáli a vodcovia SNP Rudolf Viest a Ján Golian či Samuel Zoch a Vavro Šrobár.
Sokol zohral významnú úlohu aj pri budovaní moci v novovzniknutej Československej republike, najmä pri budovaní armády. Nezabúdajme, že Sokoli sa zúčastnili aj nenásilného aktu pripojenia Petržalky k Bratislave po 1.svetovej vojne.
Miroslav Tyrš žil dlho len Sokol. Po smrti jeho priateľa Henryho Fügnera sa zamiloval do jeho dcéry Renaty, ktorú vzdelával a vychovával ako domáci učiteľ. Svadba s o 17 rokov mladšou Renátou sa konala po dlhšom vzťahu a po súhlase jej matky.
Skoro po svadbe sa u Tyrša prejavili príznaky nervovej choroby, na ktorú sa odišiel liečiť do zahraničia. Pri svojom druhom ozdravnom pobyte tragicky zomrel- utopil sa v rieke Aaš v Tyrolských Alpách. Podľa niektorých zdrojov nešlo o nehodu, ale samovraždu kvôli pokročilému syfilisu. Miroslav Tyrš je pochovaný na Olšanskom cintoríe.