Pochádzala zo židovskej rodiny. V roku 1917-1919 študovala na obchodnej škole, 1919-1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925-1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe.
Absolvovala študijný pobyt na Sorbonne v Paríži a v Kluži. Neskôr pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote a na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave. V rokoch 1939-1944 učila na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bola iniciátorkou a priekopníčkou modernej slovenskej hungaristiky.
Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie. Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E.M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. V roku 1932-1938 členka redakčného kruhu Prúdov, literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy.
Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola účastníčkou SNP, bola tiež rasovo prenasledovaná. Dňa 10. novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici. Napokon bola popravená nacistami spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici-Kremničke (masaker v Kremničke).
V bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici je na jej počesť pomenovaná ulica.