Unikátny doteraz nepoznaný plán Viedenskej električky

Svoje poznatky historičky pamiatkarky o priemysle v Bratislave som zhrnula v publikácii Priemyselná Bratislava, ktorá vyšla v roku 2009 vo vydavateľstve PT Marenčin  a tie najhodnotnejšie objekty som zahrnula do Zoznamu pamätihodností jednotlivých mestských častí ale aj mesta Bratislavy.

Najmä po zverejnení týchto materiálov sa  široká laická verejnosť vehementnejšie zapojila do akcií za záchranu či už  vojenských bunkrov, tovární napr. Cvernovky, Matadorky, alebo pamätihodností dopravy predovšetkým súvisiacich s viedenskou električkou. Na základe širokej publicity aktivít dobrovoľníkov vieme, že sa im podarilo zachrániť jeden rušeň viedenskej električky a snažia sa zachrániť aj ďalšie súčasti tejto zaujímavosti nášho mesta zo začiatku 20. storočia.

Prvé železničné spojenie Bratislavy a Viedne vzniklo ešte v roku 1848 a bolo vlastne prvou parostrojnou železnicou na území Slovenska, prechádzajúcou cez mestečká Marchegg a Gänserndorf. Na prelome 19. a 20. storočia sa dostala do popredia otázka výstavby druhého kratšieho spojenia týchto miest, vedeného po pravom brehu Dunaja z Petržalky cez Hainburg, Petronell, Gross Schwechat. Projekt parostrojnej železnice po tejto trase bol v roku 1905 podľa zmluvy projektanta inžiniera Josefa Taubera s firmou Ganz pozmenený na elektrickú trakciu aj v úseku Bratislava – Zemská hranica (Berg). V roku 1909 sa z BEÚS – u vyčlenila akciová spoločnosť pre Miestnu železnicu Bratislava – Zemská (Krajinská) hranica  (MŽBKH).

V roku 1913 sa začalo s výstavbou súčastí pre MŽBKH. Na území mesta staničná budova Bratislavsko-viedenskej elektrickej železnice stála tam, kde je dnes parčík s pomníkom bulharských partizánov na Vajanského nábreží. Z konečnej stanice vychádzali vlaky pre miestnu dopravu ( do Petržalky na Kopčiansku cestu) i diaľkovú (do Viedne) Mostovou ulicou na Jesenského ulicu, cez Štúrovu ulicu na Šafárikovo  námestie , na Dunajský most, cez Viedenskú, Rusovskú a Kopčiansku cestu. Práve tu bola v r. 1913 - 4 firmou Pittel a Brausewetter vybudovaná vozovňa  pre MŽBKH, ktorú v 80. rokoch 20. storočia využívali ČSD a priľahlé koľajište n. p. Matador. Zachovali sa dve historické fotografie tejto vozovne – na jednej je objekt z vonku a na druhej je interiér vozovne, kde boli momentálne opravované aj dva rušne.

Otváracia jazda na trati sa vykonala 1. februára roku 1914 a do verejného užívania bola uvedená 5. februára. Bol to vlastne komplex troch tratí :

1. rýchlodráhový úsek z Grossmarkthalle Landesbahn v centre Viedne cez Simmering do Gross Schwechatu, napájaný rovnosmerným prúdom   

2. medzimestská trať z Gross Schwechatu cez jednotlivé podunajské obce do Kopčian  

3. Miestna železnica Bratislava – Krajinská hranica (MŽBKH).

Celý komplex týchto tratí meral okolo 60 km.

Zastávky na trati na území nášho mesta boli nasledovné :

Korunovačné námestie

Hotel Savoy

Hotel Červený vôl

Zemské vojenské veliteľstvo – Šafárikovo námestie

Divadlo Aréna

Petržalský sad

Veslárske kluby a drevársky závod Harsch

Freylerov hostinec v Petržalke

Viedenská cesta na začiatku Rusovskej cesty

Petržalka-zastávka

Petržalka – nádražie a továrenská štvrť

Kopčany – konečná zastávka miestnej dopravy a styčná stanica diaľkovej dopravy, tu sa menili rušne.

Dĺžka trate MŽKBH predstavovala 5,508 km, maximálna rýchlosť bola 18 km/hod,, v zákrutách, na križovatkách 6 km/hod.

V súvislosti s udalosťami rozbitia Československa a zabratia Petržalky nacistickým Nemeckom bola táto časť elektrickej trate zlikvidovaná.

Tieto údaje sa po mojom poslednom archívnom výskume dajú overiť aj na jedinečnom pláne, ktorý doteraz nebol známy, identifikovaný a publikovaný a evidentne dokumentuje trasu, zastávky, výhybky a ďalšie súčasti viedenskej električky od mosta na ľavej strany Dunaja až po depo v Kopčanoch a hranicu s Rakúskom. Nie je však na ňom text, ktorý by dokumentoval, kto plán vyhotovil a v ktorom roku. Keďže popisky na pláne sú v maďarčine, predpokladáme, že to je pôvodný plán trasy viedenskej električky na území nášho mesta z roku 1913 - 1914.

Plán je zaujímavý aj svojím technickým spracovaním. Má tvar A4 s viacerými stranami, ale aby plán presne kopíroval trasu, tak je tak poskladaný, že po jeho celkovom rozvinutí vidíme pred nami všetky zákruty, zalomenia. Plán presne kopíruje územie, ktorým trať prechádzala. Je  zachytené aj okolie trasy, takže sa vieme veľmi dobre a rýchlo zorientovať. Je tu zakreslená Aréna, Sad Janka Kráľa, Au Kafé, hostinec Leberfinger, starý kostol, viaceré továrne a továrničky, ktoré sa tu nachádzali. Úseky sú na trati očíslované od 0 – začiatok starého mosta až po číslo 52 na hranici.

Ako ukážku tohto dôležitého prameňa publikujem časť plánu s územím pri Sade Janka Kráľa, kde sme aj s dobrovoľníkmi, ktorí len nedávno oproti Au Kafé, neďaleko hostinca Leberfinger pri Sade J. Kráľa, odkryli základy zastávky viedenskej električky, identifikovali nielen zakreslenie plochy nástupišťa a výstupišťa, ale aj jeho rozmery 6 x 1, 7 m. Verím, a to mi potvrdil aj p. Martinko, ktorý pripravuje publikáciu o viedenskej električke, že tento môj unikátny nález  v plnej miere využijú zanietenci viedenskej električky na doplnenie si svojich poznatkov o tejto unikátnej technickej pamiatke.

PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Bratislava, 28. 8. 2014

Podobné články

Komentáre