Advent alebo adventné obdobie je obdobie 4 týždňov pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.
V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša a jeho druhého príchodu na konci času, ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej matky , napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania.
Liturgickou farbou pre advent je farba fialová.
Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu epifaneia- zjavenie, ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa.
Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nechápe sa ako čas pokánia. Obdobie prípravy na slávenie narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov. V Galii sa od 5. storočia advent začínal už na svätého Martina a v Španielsku 24.11.. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho syna.
Vianočná doba sa od 4. storočia pohybovala medzi 11.novembrom a 6.januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista.
Týchto osem týždňov predstavovalo s výnimkou nedieľ, ktorými si stále pripomíname vzkriesenie, spolu 40 dní.
Až rímsky pápež Gregor Veľký stanovil adventný čas na 4 týždne.
Advent sa začína 1.adventnou nedeľou a končí sa po západe slnka na Štedrý večer.
V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Dnes sa však advent komerčne využíva, a preto o ňom ako o období upokojenia nemožno hovoriť. Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ, deti často otvárajú adventné kalendáre.