V paláci grófa Erdödyho znela v Prešporku opera

Dnešný príbeh venujeme spomienke na Jána Nepomuka Erdödyho, ktorý  sa narodil 22. mája 1723. Jeho rodičmi boli  Juraj Leopold Erdödy a Tereza, rodená Esterháziová. Mal jednu sestru a štyroch bratov. Doplňme ešte, že jeho manželkou bola Terézia Pálfiová, s ktorou mal dvoch synov.

Zastával viaceré funkcie. Bol  Varaždínskym županom, 1759 - 1769 zvolenským županom, 1760 komorníkom, 1789 hlavným komorníkom, miestodržiteľským radcom a napokon od roku 1772 predseda uhorskej komory a  skutočný tajný radca.

Po otcovi zdedil všetky rodové majetky na území Slovenska, zreformoval ich správu, ich ekonomika dosiahla pomerne vysokú úroveň. Ale tento príbeh bude o hudbe. O jej slávnom období...Začalo 16.mája 1785 v Prešporku.

A to sa odohrávalo v paláci grófa Erdödyho na Laurínskej ulici v Prešporku. Operná spoločnosť pod vedením Huberta Kumpfa, mala sedem mužských a štyroch ženských členov. Popri talianskych operách táto Spoločnosť uviedla aj opery Ch. W. Glucka, J. Haydna, W.A. Mozarta, pričom Mozartova opera Únos zo Serailu tu mala celouhorskú premiéru. Spoločnosť uviedla aj pantomímu svojho kapelníka Jozefa Chudého. Predstavenia sa konali dvakrát do týždňa, mala na ne prístup len vybraná šľachtická spoločnosť. Po smrti mecéna sa spoločnosť rozpadla.

V poslednej tretine 18. storočia doznievala u nás epocha talianskej opery,  s ktorou bratislavské publikum oboznamovali talianski impresáriovia Angelo a Pietro Mingotti, Piloti, Gitrolamo Bon, Domecnico Zamperini a Jacobelli. Posledné úspechy slávila na javiskách súkromných šlachtických divadiel, už zväčša v nemeckých prekladoch, ustupujúc postupne viedenskému singspielu. V tomto období sa Bratislava dostala do silného kultúrneho vplyvu blízkej  Viedne. Boj medzi dožívajúcim feudalizmom a mladou buržoáziou a prejavil sa aj v oblasti divadla. 'Ťažisko kultúry sa z kaštieľov presúva do miest.

V nich vznikajú  stále kamenné divadlá, ktoré nahradili rozličné nevyhovujúce provizóriá. Tieto mestské divadlá boli sčasti ešte stavovské, sčasti však už podnikateľské a až do vzniku národných kultúrnych snáh v nasej oblasti napospol všetky nemecké. V Bratislave postavil r. 1776 divadelnú budovu gróf Juraj Csáky s podporou viacerých šľachtických rodín a s pomocou mesta.

Najvýznamnejšou šľachtickou scénou sa pre Bratislavu (Prešporok)  stalo divadlo grófa Jána Erdödyho v jeho rokokovom paláci na dnešnej Laurinskej ul. č. 3.

Erdödy  tu trávil posledné roky svojho života a spestroval si ich opernými predstaveniami. O jeho divadle hovorí súdobá správa: Bolo vraj ....“  práve tak pravidelné, pekné a vkusné, ako bohaté na premeny". Hralo sa v ňom v rokoch 1785-1788. Na začiatku roku 1789 gróf Erdödy  zomrel a činnosť Jeho divadelnej spoločnosti sa skončila. Kým o niektorých vtedajších divadlách aristokracie sa zachovalo iba veľmi málo správ,  o Erdödyho divadle nás podrobne informujú dva závažné a spoľahlivé dokumenty. Oba dokumenty opatruje štátna knižnica v Budapešti. Napr. Hochgräflich- Erdodischer Theatorellmanach auf das Jahr 1787 (Leipzig und Berlin, b. r .. 8°, 128 strán, 4 listy notovej prílohy, vyobrazenia 1 libreto Sallieriho opery  Axur, Konig von Otmus.

Zoslabnutý starobou aj  chorobou prestal Erdödy rozmnožovať svoje štátnické zásluhy ale neprestal byť dobrodincom svojej záľuby. No nechcel ju pestovať len sám pre seba bez úžitku pre druhých. Spoločnosť nemeckých operných umelcov bola určená výlučne pre jeho divadlo. Uvádzal každý týždeň po celý rok dve opery, vždy v pondelok u v piatok. Na predstavenia bola pozývaná bratislavská šľachta a dôstojnícky zbor. Z Erdödy  divadla mali osoh mešťania aj remeselníci, aj ďalším, ktorí tak mali na svoju obživu.

Podobné články

Komentáre