Veľká noc začínala v Petržalke Popolcovou stredou, kedy sa každý v kostole podrobil rituálu pomazania čela popolom. Obrad mal človeku pripomenúť zrodenie i pominuteľnosť.
Veľkonočný týždeň začínal posvätenie vŕbových prútikov-bahniatok, aby v domácnostiach bola celý rok pohoda. Tento obrad sa konal na Kvetnú nedeľu.
Do roku 1932 sa všetky cirkevné obrady konali v Petržalke v Starom kostole na Viedenskej ceste. Dnes je na tom mieste benzínová pumpa. Nový kostol bol v tom istom roku vybudovaný na Štefánikovej ulici, aj za finančnej pomoci továrnika Baťu.
Na Zelený štvrtok nechýbal na stoloch špenát. Ženy zbierali vajíčka, ktoré v ten deň sliepky zniesli a odkladali si ich, lebo verili, že tieto vajíčka ich ochránia pred nešťastiami a pohromami, ktoré Petržalku často sužovali ( najmä v podobe povodní).
V kostole vo štvrtok pohasli sviece a nastal smútok. Oltár zahalili čiernym plátnom, zvony v kostole spútali. O to viac bolo počuť chlapcov s rapkáčmi. V Starom kostole bol vystavený kulisový hrob s Ježišom a mládežníci hrali pašiové hry. Po Veľkom piatku prišla Biela sobota.
Na Bielu sobotu vyšla v Petržalke do ulíc procesia a na poludnie sa ozvali zvony, ohlasovali zmŕtvychvstanie Ježiša.
V nedeľu sa zišli rodiny. Gazdiné vyvárali. Nechýbalo uvarené údené mäso s kapustou a žemľovými knedľami. V niektorých domoch sa pieklo kozľacina. Nechýbali koláče, hlavne makové a orechové.
Vrbín bolo pri Dunaji neúrekom a tak mali chlapci z čoho vyrábať korbáče. Ale vyrábali si z nich aj píšťalky a možno odriekali aj takúto riekanku, ktorú spomína pán Guštafík vo svoje knihe:
Otĺkaj sa píšťaľôčka vŕbová,
Pojedeme zajtra ráno do Brna
A z Brna do Rakús,
Kúpime tam bielu hus...
V nedeľu si chlapci vytýčili trasu šibačky a v pondelok sa to začalo. Dievčatá sa tešili i ostýchali. Dostali šibákom i vedrá vody a niektoré skončili v malom pripravenom bazéniku, ktorý si chlapci vopred pripravili pri tehelni.