Veľkonočné zvyky a tradície

Aj slávenie Veľkej noci patrí neodmysliteľne k našej histórii a je na škodu, že sa mnohé krásne zvyky pomaly vytrácajú.

Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka. V ten deň sa nevarilo, ani nerezalo nožom. Jedlo sa pripravilo v sobotu.

Obradové veľkonočné jedlá sa dali do košíka a zobrali sa na svätú omšu, kde boli posvätené. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných.

Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená. Čo sa neskonzumovalo, to sa hodilo do pece a spálilo. Taktiež sa omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatin, alebo ich dali sliepkam - mali lepšie niesť.

A večer začali zábavy pre mládež.

No najväčším sviatkom mládencov bol Veľkonočný pondelok. Chodilo sa po domoch, kde bývali dievčatá a chlapci ich pooblievali  čerstvou, studenou vodou, ktorá mala byť symbolom zdravého života. Mládenci nešetrili žiadnu, vedrá vody boli samozrejmosťou.  Veľa vody dievku nepotešilo a nepotešilo ju ani keď ju oblievači obišli. V niektorých oblastiach bývalo zvykom, že k oblievačke sa pridalo aj šibanie dievčat pleteným korbáčom, v niektorých zas šibanie prebrali v utorok dievčence a oplácali chlapcom pondelňajšiu oblievačku.

Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Oblievačka a šibačka sa mohla v niekorých regiónoch začať po polnoci alebo v skorých ranných hodinách.

Odmenou pre kúpačov boli  vajíčka, koláče, klobásky, víno alebo pálenka. Niekde mládenci dostali maľované kraslice, stuhy na korbáče, menší chlapci dostávali cukrovinky a v súčasnosti dostávajú aj peniaze. Na celom Slovensku sa oblievačka a šibačka končila zvyčajne pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať.

Voda, zeleň a vajíčka sú symboly Veľkonočného pondelka. Dodnes uchovávajú svoju znakovú funkci u nositeľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia. Nech už to bolo akokoľvek, bola to a ostáva našou veľkou a vzácnou tradíciou, ktorú by sme si mali ctiť, uchovávať a udržiavať.

Zdroj: slovenské zvyky a tradície

Podobné články

Komentáre