Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Venované Schöne Nacimu
Dnes je: štvrtok 28.03.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes Keď je v januári teplo, siaha bieda až na dno.

Venované Schöne Nacimu

Symbolmi monarchie sú králi a ich významní generáli, kancelári či iné osobnosti. No kolorit monarchie vytvárajú aj oveľa významovo menší ľudia, ktorí sa zapíšu do tváre mesta ,kde žijú, do spomienok ľudí, či príbehov tých čias. Takým nepochybne bol aj Ignác Lamár. Presne pred 50 rokmi, 23.októbra 1967  zomrel v Lehniciach.  SCHÖNE NÁCI.  Bol kultovou postavičkou bratislavského korza takmer 40 rokov 20. storočia. Narodil sa 11. augusta 1897 v bratislavskej Petržalke.

 

Bol synom obuvníka a malý Ignác sa tiež vyučil v tomto remesle. Vychodil 6ročnú cirkevnú základnú školu, vtedy bola povinná 6 ročná školská dochádzka a následne sa vyučil za obuvníka. Po úteku matky s frajerom do Viedne, jeho opustený otec utápal žiaľ v alkohole čo skončilo až jeho smrťou. Po otcovej smrti exekútori rozpredali rodinný majetok na úhradu dlžôb. Ignác Lamár sa tak vďaka pomoci dobrých ľudí zamestnal v divadelných dielňach. Počas 1.svetovej vojny sa jeho práca v divadle skončila.Na odvodoch, ktoré sa konali v bratislavskej Redute, dengľavého Ignáca neuznali schopného nosiť cisársko-kráľovský mundúr. Preto pomáhal murárom pri výstavbe družstevných bytov, v zime robil v obchodoch vybehávača a v letnej sezóne pomáhal bulharským záhradníkom za skromnú stravu, ktorá spočívala zväčša z varenej a surovej zeleniny.

Neskôr si  začal zarábať príležitostnými činnosťami, pomáhal ženám v domácnosti,  poupratoval byt, vyprášil koberce, doniesol uhlie z pivnice.  Býval v rôznych podnájmoch a vlastnil čierny kufor s frakom, čiernymi lakovkami, bielymi rukavičkami a cylindrom, ktoré získal od grófky Náriovej.

Napriek životným útrapám sa ľuďom rozhodol rozdávať radosť, humor, lásku a smiech. Napriek tomu, že bol chudobný, začal chodiť po bratislavskom korze ako šľachtic a vznešene zdravil paničky v troch jazykoch: „Ručičky bozkávam.“  Ignác Lamár patril medzi desiatku zaujímavých postavičiek Bratislavského korza. No on bol osobitý. Mal svoj šarm, svoju „dušu“ spätú so životom Bratislavy, ktorú mal rád ale najmä mal rád ľudí.

 

Na stránke venovanej Schöne Nacimu sa dočítame, že :

„Začiatkom tridsiatych rokov si v matrike zistil redaktor vtedajšieho nemeckého denníka Grenzbote Benyavski, že sa Schöne Náci dožíva štyridsiatky, a tak s nim urobil v kaviarni Carlton novinové interwiev. Obsah tohto rozhovoru uverejnil v nedeľnom čísle. Len z tohto rozhovoru vyšlo najavo, že Schöne Náci žije už roky vo vysnívanom svete. Na redaktorovu otázku, ako prežil detstvo, na prekvapenie všetkých, čo ho od malička poznali, uviedol, že pochádza z bohatej rodiny a že ho o dedičstvo pripravili súrodenci. Na ďalšiu otázku, prečo sa doteraz neoženil a nezaložil si rodinu, dal nečakanú odpoveď, ktorá rozosmiala všetkých čitateľov. Schöne Náci odpovedal, že už roky je zasnúbený s bohatou Američankou, ktorej sa však nechce prísť za snúbencom do Európy a on zase nechce opustiť svoje rodné mesto.

 

Tento rozhovor ešte viac spopularizoval Ignáca. Ešte slávnejším sa stal jeho portrét, kde ho zvečnil akademický maliar Schurmann. Tento bratislavský rodák ho vymaľoval na Rybnom námestí pri Mariánskom stĺpe. V jednej ruke mal cylinder, v druhej držal vychádzkovú čiernu palicu so striebornou rúčkou a prsty mal ozdobené prsteňmi. Portrét bol niekoľko rokov vystavený na Sedlárskej ulici, ktorá bola v tých časoch hlavným bratislavským korzom.“

 

Biedny život a zlá strava sa zaslúžili o to, že Ingac Lamár dostal tuberkulózu. Liečil ho  
MUDr. Imrich Sečanský, ktorý mal prominentnú klientelu z Bratislavy. Jeho pacientmi boli: šéfdirigent filharmónie Václav Kalich, literárny vedec Jan Mukařovský, povereník Ladislav Novomeský, básnik Rudolf Fábry, spisovateľ Milo Urban či herec Arnold Flögl. Lekár na neho spomína aj vo svojej knihe z roku 1997 s názvom Spomienky a vyznania lekára. 
Akademický sochár Juraj Meliš vytvoril sochu Ignáca Lamára v životnej veľkosti a tá dnes zdobí centrum mesta. Medzičasom sa stala aj terčom vandalov, ktorým niekedy nie je nič sväté, ale keďže spolu s Čumilom patrí medzi najfotografovanejšie sochy, bola v krátkom čase obnovená.

 

Ignác Lamár zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach. Jeho veľkým želaním bolo vrátiť sa do Bratislavy. Preto boli v roku 2007  jeho telesné pozostatky prevezené do Bratislavy a  Schöne Náci sa dočkal  pohrebu v rodnej Bratislave na Ondrejskom cintoríne. Lúčili sa s ním stovky Bratislavčanov,  kňaz Anton Srholec i skupina Lojzo.

 

 

 



Notice: Undefined index: id in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 23.10.2017 | zobrazené: 1731 x |


Podobné články

• V decembri 1805 bola Bratislava významným dejiskom rokovaní (26.12.2023)
• Patrí medzi najvýznamnejších Slovákov, ktorí uspeli za morom (10.12.2023)
• Mária Terézia a Bratislava (29.11.2023)
• 3.novembra zažil Prešporok korunováciu kráľa (02.11.2023)
• Kto bol Alexander Rudnay? (04.10.2023)

Komentáre