Dnes je: pondelok 28.05.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
28.mája 1955 slávnostne otvorili Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava

Vplyv nemeckej kolonizácie na výsady mesta Prešporok

Za vlády Bela III. roku 1189 sa v meste dlhší čas zdržiaval nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý tu získaval bojovníkov do tretej križiackej výpravy. Jej tábor bol na území dnešnej Petržalky.

V listine z roku 1211, v ktorej pápež Honorius III. povolil presťahovanie prepoštského kostola do Podhradia. Podhradie sa označovalo  ako burgum. Bola to osada kupcov, ktorí mali oproti poddanskému obyvateľstvu isté výsady a boli osobne slobodní. Toto podporuje predpoklad, že sa jedná o nemeckých osadníkov.

 

Tak, ako v celom Uhorsku po ničivom tatárskom plienení v roku 1241, Belo IV. pozýval do krajiny hostí z nemecky hovoriacich zemí. Volali ich hospites.

 

Hostia boli v stredovekom Uhorsku zvláštnou kategóriou obyvateľstva. V textoch uhorských prameňov sa o hosťoch na jednej strane hovorí ako o hospitoch, ktorí so sebou priniesli rozličné jazyky a zvyklosti, rozličné náuky a zbrane, teda o osobách vznešeného pôvodu, rytieroch, a na strane druhej sa uvádzali i chudobní hostia kladení na úroveň sluhov. No napriek tomu je možné hneď od začiatku nájsť jeden spoločný znak spájajúci rôzne kategórie hostí, ktorým sa vyznačovala táto nová utvárajúca sa sociálna kategória. Týmto znakom bol nárok, resp. výsada žiť podľa osobitného práva, práva hosťov – ius hospitum – odlišujúceho sa od vtedajšieho v Uhorsku uplatňovaného domáceho zvykového práva.

Kráľ udeľoval hosťom kolektívne výsady, ktoré zasadili ich právnym a hospodárskym zvyklostiam pevný rámec a položili základ ich ďalšieho vývoja smerom k vytvoreniu mesta ako samosprávnej hospodársko-sociálnej jednotky. V 13. storočí však nebolo možné hovoriť o nejakom mestskom práve. Privilégiá v 13. storočí boli adresované hosťom a nie mestám. Keď kráľ udeľoval privilégiá hosťom nejakej lokality, nemohol predpokladať, či sa daná lokalita vyvinie na mesto.

 

Nemeckí kolonisti mali mnohé pozitívne vplyvy na mesta. Rozvíjali obchod, remeslá, pomáhali v administrative.

Veľký význam pre hospodársky rozkvet Bratislavy malo už od najstarších čias vinohradníctvo. Prvé zmienky o viniciach v Bratislave pochádzajú z polovice 13. storočia – vinice cistercitiek z roku 1249. Významný vplyv na rozvoj vinohradníctva mala výsada mešťanov, v zmysle ktorej nemuseli platiť poplatky za vinice vysadené a to ani za tie, ktoré mienili vysadiť.

 

Úspešné obchodné podnikanie a stúpajúca produktivita remeselníckych dielní viedli na jednej strane k hlbším sociálnym rozdielom medzi obyvateľmi, na druhej strane zvyšovali prosperitu mesta. Nemeckí hostia tu mali oproti pôvodnému obyvateľstvu mnohé výsady. Predovšetkým to bolo právo voliť si richtára, ktorý zastával ich záujmy.

 

V decembri 1291 dostala Bratislava mestské privilégium od kráľa Ondreja III., ktoré jej obyvateľov oslobodzovalo na desať rokov od platenia daní za usadlosti, od poplatkov za drevo na stavby, od poplatkov od výčapov. Najdôležitejšou výsadou bola slobodná voľba richtára, ktorého volili každoročne na svätého Juraja (24.apríla).

 

Richtár spolu s 12 prísažnými mal súdiť spory mešťanov medzi sebou a ich spory s cudzincami. Právomoc mestského súdu sa vzťahovala na prečiny spáchané na území mesta. Richtár a mestská rada mali právomoc vylúčiť zo spoločenstva tých mešťanov, ktorí nerešpektovali meštianske povinnosti.

Väčšia časť Bratislavy sa udelením privilégia oddelila od ostatných častí Podhradia, ktoré zostali naďalej závislé na županovi. Vedľa seba tak vznikli dva rozdielne hospodársko-spoločenské útvary: slobodné kráľovské mesto Bratislava a Podhradie, osada bratislavského hradného panstva. Privilégium bolo v tom období najvýznamnejšou udalosťou pre tvorbu mestskej samosprávy. Dosiahlo sa ním vyňatie mesta spod právomoci hradného pána župana.

 

Mesto sa priamo podriadilo pod panovníka, ktorý okrem iného v slobodných kráľovských mestách videl svojich spojencov proti vyššej šľachte. Panovník ním uznal vznikajúcu samosprávu mesta. Zástupcovia bratislavskej samosprávy sa dostali politicky na úroveň šľachty a cirkvi, čo malo v podstate veľký význam pre mesto a jeho samosprávu.

 

Dôležitou výsadou bola i sloboda obchodovania, oslobodenie od mýtnych poplatkov v Bratislavskej župe a ďalšie privilégiá, ako napríklad platenie desiatkov podľa nemeckého zvyku.

Napokon 20.januára 1344 bolo vydané Privilégium Ľudovíta I. , najstaršie ustanovenie o konaní výročného trhu v Bratislave. Podľa neho sa výročný trh mal začať sedem dní pred sv. Vavrincom (10. augusta) a skončiť sedem dní po ňom. Tieto trhy sa konali v dolnej časti dnešného Námestia SNP v Bratislave.



Autor: Petrzalcan | 20.01.2018 | zobrazené: 290 x |


Podobné články

• 28.mája Bratislavský hrad vyhorel (28.05.2018)
• Donner prežil v Prešporku 11 rokov (24.05.2018)
• Nenarodil sa v Prešporku no napriek tomu sa preslávil práve tu. (21.05.2018)
• Petržalské roky 90-te (02.05.2018)
• Po kom nesie meno Hrobákova ulica (01.05.2018)

Komentáre

Bazény

FOTOGALÉRIA

Cintorín z 1.sv.vojny Petržalka Kopčany

ANKETA

Myslíte si, že sa Bratislava mení k lepšiemu?

áno, viditeľne
(27)

skôr áno
(9)

skôr nie
(9)

určite nie
(12)


spolu 57 hlasov
/