Vrátiť Sadu Janka Kráľa zašlú slávu

História:

V Sade Janka Kráľa, ktorý prešporská mestská rada sa rozhodla vytvoriť v roku 1775, sa okrem bohatej kvetinovej výzdoby nachádzali aj rozličné ozdobné doplnky, kamenné vázy či sochy. V rokoch 1933 -1937 založili v parku podľa návrhu mestského lekára Rudolfa Limbachera rozárium, v ktorom bolo okolo 500 druhov ruží. Počet vysadených ružových kríkov dosahoval okolo 5000 kusov. Rozárium bolo umiestnené v blízkosti platanov v juhovýchodnej časti parku. Bolo riešené pravidelne v centrálnej časti parku a bol tu aj kruhový bazén s plastikou sediacej ženy i lavičky. Ruže sa popínali po pergolách. Zámer výstavby rozária bol inšpirovaný rozáriom v parku rodiny Chotkovej v Dolnej Krupej.

Zámer:

Petržalský okrášľovací spolok sa obrátil na mesto i mestskú časť Petržalka, aby požiadal o súhlas s obnovením rozária v sade Janka kráľa. Nie v pôvodnej podobe a na pôvodnom mieste, lebo to je asi nemožné, ale v centrálnej časti sadu pri soche Janka kráľa.

Dnes sú tu vysádzané letničky v čase od mája do septembra, v ostatných mesiacoch je priestor prázdny.

Bratislava nemá cennejší park ako je Sad Janka Kráľa, prvý verejný park v strednej Európe. No jeho vzhľad a stav zelene tomu nenasvedčuje. Nie je to problém tohto roka, ale desaťročí. Zeleň nie je dlhodobou prioritou samospráv už desaťročia. Vyjadrili sa členovia spolku.

„Kedysi o takých veciach rozhodovali aj občania mesta. Bratislavský spolok združoval významných občanov, ktorým záležalo na tom, ako mesto vyzerá a čo v ňom je. Dnes by sme opäť ako občania mali byť aktívnejší, nielen odmietaním niečoho, ale aj priložením ruky k dielu, prispením z vlastných peňazí a hľadaním sponzorov vieme urobiť veľa,“ hovorí na margo aktivít Petržalského okrášľovacieho spolku jeho predsedníčka a dodáva:

„Verím, že sa mestská časť prikloní k nášmu zámeru. Ruže do sadu patria historicky a verím, že vytvoria dobrý základ na obnovu jeho predošlej krásy.“

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre