Všestranný umelec venoval celý svoj život Bratislave

Alojz Rigele sa narodil 8. februára 1879 v Bratislave. Jeho sochársky talent sa prejavil už na ľudovej škole, jeho voskové kópie diel Antona Dominika Fernkorna a Antonia Canovu vystavili u bratislavského kníhkupca Karola Stampfela. Do tajov sochárskeho remesla ho vo svojej dielni zaúčal sochár Adolf Messmer. Ako jeho učeň vzbudil pozornosť modelom pamätníka Ľudovíta Kossutha na výstave učňov v priemysle v roku 1896.

Rigele študoval v rokoch 1901-1908 na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde získal rad ocenení. Víťazstvo v konkurze na náhrobník Petra Pázmáňa pre Dóm sv. Martina v Bratislave mu prinieslo ocenenie v podobe dvojročného študijného pobytu v Taliansku. V roku 1911 sa natrvalo usadil v Bratislave.
Jeho raná tvorba bola ovplyvnená secesiou (Busta dievčaťa, Dvojprotrét dievčat) a neskôr konštruktivizmom.  Jeho diel zdobia nejednu fasádu domov na Palisádach, na Zámockej, na Mýtnej,  Vazovovej, na Štefánikovej, na Klemensovej,  Gajovej, na Sadovej, Mestskej či Tehelnej. V tej dobe to bolo módne, v tej dobe boli domy aj umeleckými dielami. Mnohé z nich sa zachovali dodnes a ich majitelia vôbec netušia, kto je ich autorom.

K najlepším dielam Rigeleho patria komorné a figurálne plastiky. Je autorom série portrétnych plakiet, búst, pomníkov. Vytvoril napríklad pomník padlým v 1. svetovej vojne na ulici Francúzskych partizánov aj súsošie Dievča so srnkou na Hviezdoslavovom námestí (obe diela sú v Bratislave). Okrem práce s kameňom sa venoval aj nástennej maľbe, o čom sa možno presvedčiť v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Mnohé jeho diela sú poznačené klasicizmom 19. storočia.

Alojz Rigele, člen spolku Pressburger Kunstverein a neskôr Umeleckého spolku v Bratislave, zo svojej tvorby nikdy nezbohatol, nevlastnil nijaký honosný ateliér. Pracoval v skromnom prístrešku z dreva na Štefánikovej ulici. Jeho diela zdobia ulice, cintoríny a parky nielen v Bratislave, ale aj v desiatkach miest a obcí na Slovensku, tiež v Maďarsku a Rakúsku. V rokoch 1903–1907 Rigeleho ocenili striebornou Lengerovou medailou, Gundelovou cenou, Neulingovou cenou za akt, Harkányiho cenou za súsošie Návrat strateného syna. Neprijal ani zaujímavé pracovné ponuky ako profesorské miesto na vysokej škole v Budapešti či v Prahe. Do smrti ostal verný svojmu mestu Bratislave, kde aj zomrel 14. februára 1940 vo veku 61 rokov a je pochovaný na Ondrejskom cintoríne.

Prehľad jeho tvorby:

Kresby: 1902 Otroci, 1904 Šalamúnov súd a iné

Plastiky: 1902 Dvojportrét dievčat, 1902 Podobizeň Irmy, dcéry maliara Pithorda, 1903 Materinská láska, 1903 Kanonik Danko, 1903 Hlava dievčaťa, 1920 Alchymista (patrí medzi najvýznamnejšie komorné plastiky), 1926 kópie alegorických plastík od Antona Brandla a iné

Studňová plastika: 1938 Dievča so srnkou v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí a iné

Portréty: K. Kaňku a iné, 1903 podobizeň dcéry maliara Škrovánka

Busty: maliara E. Majscha a 1918 bratislavského archivára dr. Jána Batku a iné

Plakety: K. Ujlakiho-Neusidlera, Ž. Steinera, K. Stampfela a iné

Náhrobníky: P. Pázmánya v bratislavskom dóme, K. Kaňku na Ondrejskom cintoríne v Bratislave , 1919 Narcisa Heima, Ondrejský cintorín, Bratislava, a iné

Pomníky: 1905 Materinská láska, 1907 Justiho pomník v bratislavskom Horskom parku, 1908 – 14 Pázmanyho epitaf v bratislavskom dóme, 1912 Prometeus, 1921 speváčky O. Trebitschovej v Bratislave-Petržalke, 1929 Ženská hlava, 1932 Agitátor, Š. Pálffyho pre Bratislavu, J. Madácha v Dolnej Strehovej (považovaný za najlepší pomník) pomník padlým v prvej svetovej vojne v Bratislave na ulici Francúzskych partizánov a iné

Ostatné: 1902 Dievčatá s vrkočmi, 1920 Vzkriesenie, 1920 Paganiny, 1922 Thalata, 1927 Smútiaci anjel, 1931 Flóra, 1933 Eva, 1933 Symbol 

Podobné články

Komentáre