Dnes je: utorok 22.01.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
V roku 1451 bol vykonaný prvý zápis v slovenčine v Žilinskej mestskej knihe, dovtedy vedenej len v nemeckom a latinskom jazyku.

Vychutnajte si Josefa Ladu v Galérii mesta Bratislavy

Pozývame vás do Galérie mesta Bratislavy, jednej z najlepších slovenských galérií. V tomto adventnom čase je tu prekrásna výstava Josefa Ladu.

Od narodenia mimoriadneho zjavu českého maliarstva Josefa Ladu uplynulo už  131 rokov. Jeho zásluhou sú jeho malebné rodné Hrusice najznámejšou českou dedinkou na svete. Narodil sa do rodiny váženého, ale chudobného obuvníka. Od útleho detstva bolo jeho najmilšou záľubou kreslenie. Cesta k veľkým úspechom však bola veľmi dlhá a ťažká.

Ako malého chlapca ho nehoda pripravila o pravé oko, ktoré si nešťastne poranil pri páde na otcov obuvnícky nôž. Poškodený zrak je pre maliara veľkým hendikepom, ale Lada sa s tým vyrovnal výborne. Dokonca sa vyznačoval schopnosťou presného a pohotového videnia s absolútnou vizuálnou pamäťou. Navyše dokázal rovnako znamenito maľovať ľavou a pravou rukou. Ako veľa iných slávnych samoukov vynikal pracovitosťou a húževnatosťou, čo by však nestačilo, keby ho dobré sudičky neobdarovali výnimočným talentom.

 

Na Vysokej škole umeleckopriemyselnej bbsolvoval len jeden semester, a to nielen pre úplný nedostatok peňazí, ale aj pre odmietanie akademickej výučby maľby. Svoj rukopis, spočiatku výrazne ovplyvnený Mikolášom Alešom, dlhé roky cibril a zjednodušoval, až sa dopracoval k ojedinelej pôvodnosti. Podarilo sa mu vytvoriť vlastný nenapodobiteľný štýl.

 

Jeho najväčšou inšpiráciou boli idealizované spomienky na detstvo v Hrusiciach. Najslávnejšie Ladove maľby sú so zimnými motívmi a predovšetkým s Vianocami, najkrajšími sviatkami roka, z ktorých vyžaruje úžasný mier a pokoj. Mal rád deti, pre ktoré napísal a ilustroval trinásť kníh. Tou prvou bola Moje abeceda z roku 1912, najznámejšou potom Bubáci a hastrmani, Kocour Mikeš, O bystrej kmotre líške Ladův veselý přírodopis.

S Ladovým láskavým humorom sa čitatelia stretávali na stránkach mnohých humoristických časopisov nielen v Česku, ale aj v Rakúsku a Taliansku. Vo svete ho najviac preslávili ilustrácie ku knihe Jaroslava Haška Osudy dobrého vojáka Švejka, ktorá bola preložená do rekordného počtu jazykov.

 

Jeho život bol poznačený jedenou traumou. V detstve prišiel o jedno oka, nešťastne padol na nôž. Preto nemal priestorové videnie. No vďaka tomuto hendikepu vytvoril svoj osobitý štýl typický silnou linkou a zaoblenými tvarmi postáv.

 

Samostatnou kapitolou v jeho živote bol tajomný partnerský vzťah s Hanou Budejickou, ktorú si vzal až po 18 rokoch známosti roku 1923. So svadbou dlho váhal, zrejme preto, že si nebol istý že uživí rodinu. Spolu mali dve dcéry- Alenu a Evu.

 

Smutným medzníkom v jeho živote bola smrť brata Františka pod kolesami vlaku v roku 1929. Táto udalosť mala neblahý vplyv na jeho život.

Nemenej drasticky zasiahla do rodinného života 2.sv.vojna. Na jej konci, 14.feburára 1945, zomrela jeho mladšia dcéra Eva. Bola nadanou klavíristkou. Zomrela pri Emauzskom kláštore vo veku 17 rokov. Svoju bolesť vyznal len v jednom diele- krajine s temnými mrakmi, kde stojí osamelá borovica.

V januári 1951 zomiera vo veku 63 rokov jeho manželka Hana. To zblížilo otca so staršou dcérou, ktorá sa o neho starala. Lada trpel úzkosťami a neurasténiou, ktorú zdedil po matke. Lada bol dosť uzavretý, najlepšie sa cítil doma. Niekedy len hodiny stál pri okne a pozeral von bez slova.

 

Vráťme sa k jeho tvorbe. Ladove diela zaujali aj Pabla Picassa, ktorý sa o ňom vyjadril takto: „Tento muž zaobchádza s formou rovnako slobodne ako ja. Je to najlepší český maliar.“ Josef Lada sa dočkal veľkého uznania už za svojho života. Keď v roku 1957 v predvečer nedožitých sedemdesiatych narodením zomrel, úprimne trúchlil celý český národ.

Výstava v Galérii mesta Bratislavy predstavuje 85 vybraných diel Josefa Ladu zapožičaných od šiestich českých galérií a od súkromných zberateľov, ktorým týmto srdečne ďakujeme. Špeciálne poďakovanie patrí umelcovmu vnukovi rovnakého mena, bez ktorého by sa výstava nemohla uskutočniť.

Zdroj: Galéria mesta Bratislavy



Autor: Petrzalcan | 17.12.2018 | zobrazené: 112 x |


Podobné články

• Martin Benka v Bratislave (14.01.2019)
• Od Prešporku k Bratislave v tónoch hudby (08.12.2018)
• Grantová podpora na budúci rok je už otvorená (28.11.2018)
• Pamätajte na Fadrusza (12.10.2018)
• Bratislava patrí aj hudbe (09.10.2018)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Hitler pri bunkri

ANKETA

Využívate MHD v Bratislave?

Áno, každý deň
(14)

Áno, ale nie každý deň
(3)

Len občas
(7)

Nie, chodím autom
(6)


spolu 30 hlasov
/