Vynálezca svetového mena

23.januára 1734 sa narodil v Prešporku slávny uhorský vynálezca a polytechnik Johann Wolfgang  von Kempelen. Pochádzajúci z nemecky hovoriacej rodiny, ktorá žila  na rohu ulíc Dunajská a Klemensova, v rodine radcu Dvornej komory Engelbrechta von Kempelen a Anny Terézie Spindlerovej, dcéry bývalého richtára Bratislavy Christofa Spindlera, ako najmladší z troch bratov. Jeho starší bratia boli Andreas Johann Christoph von Kempelen a Johann Nepomuk barón von Kempelen de Pázmánd.

Johann najskôr študoval filozofiu a právo v Bratislave, Győri, potom vo Viedni a v Ríme. Ovládal 6 rečí  (nemčina, maďarčina, latinčina, francúzština, angličtina a taliančina) a bol mimoriadne šikovný. Viete, že preložil Codex Theresianus Márie Terézie z latinčiny do nemčiny, čím na seba upozornil a cisárovná si ho nechala predstaviť a zamestnala ho na cisárskom dvore.  Bol tajomníkom, neskôr radcom Dvornej komory.

Ako 25-ročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. V tejto funkcii zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní.

V rokoch 1786-1798 bol menovaný za dvorného radcu Zjednotenej uhorsko-sedmohradskej dvornej kancelárie.

V Banáte viedol boj proti zbojníckym bandám a dohliadal na doosídľovanie tohto územia. Neskôr zasa zabezpečoval sťahovanie univerzity z Trnavy do Budína  a v 80-tych rokoch vykonával dozor nad rekonštrukciou Budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla.

Kempelen bol  priekopníkom nových myšlienok. Počas pobytu v Banáte tu zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Pre Bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.

Keď poviete Kempelen, mnoho ľudí ihneď odpovie- šachový automat. Áno ten priniesol Kempelenovi najväčšiu slávu I peniaze.

Precestoval s ním celú Európu a porážal aj zdatných šachistov. Stroj porazil v Berlíne Fridricha II. a v roku 1808 aj Napoleona. „Automat“ fungoval s použitím magnetov a inteligenciu mu dodával vstavaný živý šachista.

Hoci automat priniesol Kempelenovi slávu i peniaze, za najvýznamnejší jeho vynález sa dnes pokladá hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal stroj aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči, rozborom hlasu, ale aj vznikom európskych jazykov a ich abecedou. Ďalšími významnými vynálemi boli : prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov.

Málo kto vie, že aj krásne maľoval. V roku 1789 sa stal členom viedenskej Akadémie výtvarných umení. V Múzeu krásnych umení v Budapešti nájdete jeho grafiky a iné dielka.

Starobu si užíval s rodinou v kúrii v Hubiciach, ktorú dal postaviť jeho otec Engelbert. Zomrel 26.marca 1804 vo veku 70 rokov, vo viedenskom predmestí Alservorstadt, kde žil od roku 1801. Pochovali ho na cintoríne na predmestí Währing. Cintorín bol v polovici 19. storočia zrušený a niektoré hroby boli prenesené na nový viedenský Ústredný cintorín. Nie však Kempelenov, ktorý už v čase zrušenia cintorína neexistoval. Na mieste cintorína bol v roku 1925 zriadený Schubertov park. Jeho manželka, deti a vnúčatá sú pochovaní na starom cintoríne v Hubiciach.

Podobné články

Komentáre