Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Vysycháme, lebo s tým nič nerobíme
Dnes je: piatok 29.03.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes Keď je v januári teplo, siaha bieda až na dno.

Vysycháme, lebo s tým nič nerobíme

Zmeny klímy sa dejú či chceme, alebo nie. Dnes už každý vidí, že klíma sa mení, že letá sú suchšie, menej prší, dokonca aj na jar. Snehu je v zime málo, čo opäť ochudobňuje krajinu o vodu. Občas potom prídu v lete búrky a  prívaly vody suchá a zabetónovaná zem neprijme, takže vznikajú lokálne povodne a iné katastrofy. Stráca sa nám aj podzemná voda.

 

Sucho trápi stromy, trávu, klesá hladina Dunaja i jeho ramien. Stav vegetácie je ako v septembri. Máme množstvo zbytočne zastavaných, zabetónovaných plôch. Cesty sú prehriate, lebo od baroka tu stojace aleje našim cestárom zavadzajú. Aleje vymizli aj z miest, nikto ich opätovne v rámci zmien klímy nesadí. Pritom stačí z rozpálenej bratislavskej Obchodnej vkročiť na Poštovú, ktorú chránia stromy a teplota je minimálne o 5 stupňov nižšia. Aleje mali svoj význam a mali by sem sa k nim vrátiť. Vytvárame v meste lokálne ostrovy prehriatia, Hlavné námestie je toho najhorším príkladom.

 

Miznú aj kroviny. Chceme mať akoby sterilné parčíky, okolia chodníkov. Zámková dlažba je hitom. Pritom zeleň aj krovinatá má vodozádržnú funkciu, nehovoriac o ochladzovacej funkcii v lete.

Veľké plochy, ktoré by mohli slúžiť v meste ako lúky kosíme až na 2cm nad povrchom, čím umožňujeme slnku spaľovať zem a vetru drobiť hlinu a roznášať prach po okolí. Keď príde prívalový dážď, tak nakratučko ostrihaná tráva nerozbije veľké kvapky na menšie, ktoré by sa ľahko vsiakli, ale ubijú povrch hliny do nepriepustnej vrstvy. Schovávame sa za strach alergie z rastlín,  akoby prach tiež nebol alergén. Ležíme ako mesto na najväčších zásobách vody v Európe a máme trávniky vyschnutejšie ako južné krajiny Európy. Ešte aj tam je verejná zeleň polievaná rozvodmi úžitkovej vody. Mimochodom, mala ich aj Bratislava, no po roku 1989 zanikli. Čo nám bráni vrátiť sa k tomuto systému? Prečo nemáme trávniky zavlažované? Vrátane stromov, ktoré po výsadbe sú alebo nie sú polievané, ako sa komu chce. Počet suchých stromov v meste pribúda.

 

Musíme zmeniť náš prístup ku krajine a mestám, kde žijeme. Musíme meniť aj svoje vlastné návyky. Napríklad menej jazdiť autami, využívať MHD, chodiť peši, na bicykli. Samospráva by mala prestať neustále vyžínať trávu v lete a - vidím to v Petržalke, že sa kosí ešte v novembri, dávno po vegetačnom období - pred zimou, kedy zasa dochádza k zbytočnému premŕzaniu pôdy i úhynu hmyzu, ktorý má ďalšiu funkciu v území.

Ono sa chvíľami zdá, že divokorastúca zeleň niektorým ľuďom vadí. Vidieť to pri výrubových konaniach, kde samospráva často argumentuje, že ide o náletové dreviny. To je ale najčastejšia forma zelene v prírode. Sibírska tajga aj amazonská džungľa - pľúca Zeme, sú vlastne tiež len náletové dreviny...Kontajnerová zeleň neplní 80% funkcií zelene, okrem filtračnej a snáď trochu estetickej. 

 

Ďalším extrémom, ktorý tu máme je práca s vodou v území. Odvádzame všetku zrážkovú vodu a vodu z domácností do čističiek, ale vôbec ju spätne nevyužívame v území. Či už na polievanie, umývanie áut  či dokonca na splachovanie v toaletách. Všade používame pitnú vodu, čo okrem toho, že ho nerentabilné, je aj dlhodobo neudržateľné. A samosprávy za odvedenú zrážkovú vodu zo svojich komunikácií a parkovísk každoročne platia rôznym vodárňam a kanalizáciám desaťtisíce. Zbytočne a nerentabilne.

 

Zmeny klímy musíme pojať najskôr ako zmenu nášho myslenia a prístupu k životu. Musíme sa stať pokornými obyvateľmi zeme s úctou ku stromov, tráve, kríkom, vodným plochám  i dažďu. Musíme začať šetriť a premýšľať, ako keby sme už vody mali nedostatok. Chce to aj začať každý od seba, no samospráva a štát ako prvý.

 

 

autor blogu:

Iveta Plšeková

predsedníčka Peržalského okrášľovacieho spolku

a námestníčka primátora Bratislavy

 

foto: lúka v Petržalke, prícestná zeleň, sucho vidno pri výkopových prácach, ktoré na Bosákovej trvajú už viac ako mesiac a nechávajú odhalené korene stromov, ktoré potom vysychajú (Petržalský okrášľovací spolok)


Fotogaléria



Autor: Petrzalcan | 20.07.2017 | zobrazené: 3039 x |


Podobné články

• Mrazivo a veterno tento týždeň (07.01.2024)
• Sviatok všetkých svätých a Dušičky sú tu (31.10.2023)
• Vrecká na bioodpad v Petržalke (26.08.2023)
• Pred 104 rokmi sa Petržalka stala súčasťou Československa (16.08.2023)
• Zlé správy po voľbách (20.02.2023)

Komentáre