10.januára 1670 sa v Bratislave narodil Oto Karol Moller. Lekár, neskôr richtár, no najmä organizátor prvého verejného zdravotníctva v Uhorsku.
Detstvo aj študentské roky strávil v rodnom meste. Strednú školu ukončil 1688 v Bratislave. Na pozvanie strýka Daniela Viliama M. odišiel študovať medicínu do Altdorfu. Venoval sa lekárskej praxi a v roku 1703 sa stal dvorným lekárom Františka II.Rákocziho. Prežil s ním všetky vojnové povstalecké výpravy. Po porážke Rákocziho povstania r. 1705 sa ako lekár usídlil v Banskej Bystrici. Zastával úrad hlavného banskobystrického mestského lekára (1708) a neskôr aj post hlavného lekára Zvolenskej a Turčianskej župy. Obyvatelia mesta si ho zvolili niekoľkokrát za richtára (1734,1738, 1742 a 1746) a pôsobil tiež ako senátor. Bol majiteľom dvoch lekární. Podľa Emila Jurčoviča jednu z nich kúpil 21. marca 1713 od Ondreja Schneeho za 3 320 zlatých, čo bola veľmi vysoká suma. Moller ju potreboval pre svoje zámery a bola kvalitne vybavená. Finančné prostriedky získané lekárskou praxou investoval do baníctva (60 000 zlatých čo je prepočtom na zlato asi 7 miliónov eur). Za zásluhy ho roku 1728 Karol IV. povýšil do šľachtického stavu. Požiar v Banskej Bystrici v štyridsiatych rokoch 18. stor. ho pripravil o časť majetku a cennú knižnicu. Za svoje činy dostal prezývku "uhorský Hippokrates".
Karol Oto Moller bol vynikajúcim praktickým lekárom. Jeho služby využívali aj príslušníci cisárskeho dvora. Svoje schopnosti preukázal aj pri zdolávaní moru v rokoch 1706 a 1716, ktorý vtedy postihol najmä Pohronie a Turiec. Ako prvý úradný župný lekár v Uhorsku zaviedol pravidelné návštevy obcí v celej župe dvakrát do roka, za účelom kontroly zdravotného stavu obyvateľstva. Sledoval priebeh epidemických ochorení, vplyvy podnebia a poveternostných zmien na zdravie. Moller mal záujem o rozvoj lekárskych a prírodných vied, najmä o chémiu. Ako chemik - farmakológ skúmal a zavádzal nové liečivá a viaceré z nich pripravoval vo svojom laboratóriu.
Začiatkom 18. storočia nebola v Uhorsku žiadna vysoká lekárska škola, preto sa Moller rozhodol zriadiť v roku 1713 súkromnú lekársku školu z vlastných prostriedkov. Škola mala za úlohu pripravovať adeptov medicíny na štúdium na cudzích zahraničných univerzitách s cieľom ich rýchlejšieho absolvovania a čoskoro sa stala známou v celom Uhorsku. Bola vybavená laboratóriom pre teoretickú i praktickú výučbu medicíny a chirurgie. Na škole prednášal aj Moller a riadil praktické cvičenia vo vlastnej ordinácii a lekárni. Z absolventov Mollerovej školy vyšlo niekoľko významných lekárov, prírodovedcov a historikov. Študoval tu aj Matej Bel, s ktorým K. O. Moller neskôr vedecky spolupracoval. Po jeho smrti (1747) škola zanikla.
So záujmom skúmal liečivé pramene a termálne kúpele, najmä v stredoslovenskej oblasti. Niektoré kúpele a kyselky opísal, väčšina však ostala v rukopise. Zo štúdií, ktoré uverejnil o kúpeľoch v Sklených Tepliciach a vo Vyhniach vyznieva láska k týmto kúpeľným prostrediam azda aj preto, že v nich počas sezóny pracoval ako kúpeľný lekár. Poznal ich klady a zápory a v opise bol objektívny. Podrobne však skúmal aj liečivé účinky Rybárskych vôd (dnešný Sliač), vôd v Bojniciach, Turčianskych Tepliciach a mnohých ďalších. Robil rozbory vôd. Jeho chemické analýzy sú vynikajúcim obrazom súdobých analytických metodík, ktoré umožňovali čiastočne kvalitatívne poznanie zloženia vôd.
Dr. Karol Oto Moller bol ženatý s Katarínou Fibingerovou. . Vlastnil dom v Dolnej ulici v Banskej Bystrici, dnešný dom č. 7. Právom o ňom dnes môžeme povedať, že bol významným a celouhorsky uznávaným lekárom a lekárnikom. V roku 1713 Dr. Moller v Banskej Bystrici presadil zriadenie nemocnice pre nakazených morom, resp. cholerou, mimo obývaného územia mesta (tzv. „Cholera špitál“) na Uhlisku. Bol osobným lekárom nie len Františka II. Rákoczyho, ale aj cisára Karola III., ktorý ho 28. apríla 1728 v Luxemburgu povýšil do šľachtického stavu. Dr. Karol Oto Moller je dnes považovaný za priekopníka verejného zdravotníctva na Slovensku. Zomrel 16. apríla 1747 v Banskej Bystrici.