Vždy vedel, na ktorú stranu sa pridať

Mnohí ľudia sa v Prešporku či neskoršej Bratislave nenarodili, no prežili tu väčšinu života. Vytvorili tu niečo zajímavé a vzácne no my na nich zabúdame, často veľmi málo poznáte ich príbehy, ktoré sú niekedy priam symbol toho, akými turbulentnými obdobiami sme sa vyvíjali.

Taký je aj príbeh muža, ktorý za to, čo dobré spravil, nikdy dobré nečakal. 

Narodil sa 29.júna 1890 v Náměšťi  nad Oslavou. Po štúdiách medicíny v Brne, Prahe a Viedni prichádza po vzniku ČSR v roku 1919 do Bratislavy v skupine lekárov okolo profesora Stanislava Kostlivého. V r. 1923 je habilitovaný na docenta v odbore špeciálna chirurgia a v r. 1927 za profesora chirurgickej propedeutiky. V roku 1929 začína podľa plánov architekta a svojho priateľa Dušana Jurkoviča stavať známe Kochovo sanatórium s priľahlou Kochovou záhradou. Áno, hovoríme o prof. MUDr. Karolovi Kochovi,  známom bratislavskom lekárovi, protifašistickom odbojárovi a dlhoročnom politickom väzňovi. Záhrada sanatória bola posiata cudzokrajnými rastlinami, sochami, fontánou, vytvorila galériu pod nebom. Kto dnes vie, že vari polovicu okrasných drevín i rastlín poprinášal do záhrady sám Koch.

Sanatórium bolo dokončené v roku 1931. V r. 1936 sa stal predsedom „Zemského spolku pre pečlivosť o zmrzačené deti“, okrem toho prednáša, operuje a stavia ústav pre mrzákov. Hoci bol uznávaný a úspešný chirurg, ktorý vlastnil vychytené sanatórium s klientelou zámožných pacientov a prominentov, dôraz stále kládol na najbiednejších. Vo svojich prednáškach zdôrazňoval právo na sociálnu spravodlivosť, dokazoval, že sociálne slabí pacienti prichádzajú o možnosť adekvátnej starostlivosti, a bránil ich práva pred poisťovňami.

V r. 1938 mu ako Čechovi Ministerstvo školstva zastavuje „služobné požitky“ a jeho sanatórium anektujú Nemci. Naďalej však lieči prominentných nemeckých pacientov, o. i. rodinu nemeckého veľvyslanca Manfreda von Killingera. V Kochovom byte sa uskutočnili tajné rokovania o nemeckej podpore vzniku samostatného Chorvátska.

Od roku 1939 sa Koch intenzívne zapája do práce ilegálnej protifašistickej skupiny Justícia. Koch pôsobil najskôr v odbojovej skupine Obrana národa, ktorá organizovala úteky z protektorátu cez Slovensko, následne prišla na scénu skupina Justícia - a šéfoval jej práve pán profesor. „Fašizmus bol rasovým imperializmom. A dokiaľ vládol, stála Justícia proti nemu. Fašizmus bol atentátom na ľudstvo,“ napísal Koch.

Siete Justície sa rozkladali doširoka, zameriavali sa na pomoc prenasledovaným, na spravodajské úlohy, šírili ilegálnu tlač motivujúcu na boj za obnovenie demokracie a boli v styku s exilovou vládou v Londýne. Členovia skupiny - nazývali sa justiciáni - sa v roku 1944 zapojili do Povstania. Keď Koch dostal po rokoch ocenenie Spravodlivý medzi národmi, bolo to za Židov, ktorých počas deportácií ukrýval v rôznych nemocniciach, zadovažoval potrebné doklady, ba zachránil obete, ktorým sa podarilo ujsť z pazúrov bratislavského gestapa i rovno z vlaku do Osvienčimu. Pre ukrývaných pripravil bunkre, zaobstarával jedlo, peniaze a chodil ich ošetrovať.

Po prvýkrát bol Koch na tri mesiace zatknutý v r. 1941 za údajnú špionáž pre Srbsko a Rusko. Po bombardovaní bratislavskej Apolky a po potlačení povstania v r. 1944 vypisujú Nemci na Kochovu hlavu odmenu 100 000 ríšskych mariek. Viacerí Kochovi spolupracovníci zo skupiny Justícia zomierajú v koncentračných táboroch poručík Oldřich Seiler, Koch sa zachraňuje aj pričinením rodiny Dušana Jurkoviča.

Po príchode frontu do Bratislavy sa Karol Koch 6. apríla 1945 na tri dni stáva predsedom dočasného Národného výboru (primátorom) za občiansky - nekomunistický odboj. Po roku 1945 obnovuje sanatórium a pracuje ako vedec. V r. 1947 je odmenený „Radom SNP I. triedy“.

Koncom roka 1947 predáva sanatórium, no po nástupe boľševikov k moci vo februári 1948 je predaj anulovaný a sanatórium sa znárodňuje. Začiatkom roka 1951 je Karol Koch zatknutý a 20. júna 1951 v zinscenovanom procese „so skupinou velezradcov a špiónov skupiny ONBRA (Obrana národa)“ je odsúdený na doživotie. Dvaja jeho spoluobžalovaní, Ing. J. Dlouhý a J. Velecký sú popravení.

Karol Koch prešiel neľudskými komunistickými väznicami v Bratislave (Justičný palác), Leopoldove, Ilave, Mírove a Bitízi. V roku 1963 bol po 12 rokoch väzenia amnestovaný. Žil v panelákovom byte v Bratislave.

Po okupácii Československa v r. 1968 vojskami Varšavského paktu emigroval 1. septembra 1968 do Kanady. Zúčastňoval sa na exilovom krajanskom živote.

V r. 1971 mu Pamätník Yad Vashem udelil titul Spravodlivý medzi národmi. 24. januára 1981 umiera v Toronte. Urna s jeho popolom a popolom jeho manželky je uložená na torontskom cintoríne. 18. marca 1991 boli rozsudky komunistického súdu odsudzujúce Kocha z tzv. velezrady zrušené.

Dnešný príbeh veľkého muža som pripomenula aj preto, že je mojou snahou získať späť so správy mesta Bratislavy Kochovu záhradu. Ministerstvo vnútra, ktorému záhrada patrí s tým súhlasí. Záhrada je zanedbaná, bola aj vykradnutá. Raz v roku je otvorená počas Víkendu otvorených parkov a záhrad. Spou s Národným trustom, na ktorého podnet som sa vecou začala zaoberať, by sme chceli prinavrátiť ju Bratislavčanom. Bohužiaľ, byrokracia a zdĺhavé procesy magistrátu to nedokázali za rok a pol vyriešiť, hoc vec bola predohodnutá, no ja verím, že v ďalšom období sa mi to nakoniec podarí, tak ako získanie Archívu mesta Bratislavy.

MUDr.Iveta Plšeková

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre