Zamyslenie nad novou plavárňou

Svoj názor na vznik Petržalskej novej plavárne nám zaslal bývalý poslanec, predseda finančnej komisie miestneho zastupiteľstva a dnes kontrolór samosprávy Michal Belohorec. Prinášame ho v plnom znení.

Predstavitelia Petržalky pripravujú projekt Plavárne. Už niekoľko mesiacov sa diskutuje o podobe budúcej plavárne. Vyrásť by mala na rohu Jiráskovej a Tupolevovej ulice na mieste, ktoré je dnes využívané ako parkovisko obyvateľmi okolitých domov. Susedom plavárne bude chátrajúca budova divadla Ludus.

Predpokladane náklady na výstavbu sú vo výške 3 300 000 EUR bez DPH. Plaváreň má obsahovať 5 bazénov vrátane 25 metrového plaveckého bazénu. Financovanie predpokladá a j prostredníctvom úveru. Dostupné materiály však nehovoria nič o prevádzkových nákladoch a prípadnom pokrytí nákladov s prevádzky. Podľa informácií získaných od prevádzkovateľov súkromných aquaparkov na Slovensku je model petržalskej plavárne vysoko stratový. Prezentovaný model plavárne podľa vyjadrení by muselo denne navštíviť aspoň 600 platiacich ľudí cenu, ktorá je bežná v slovenských aquaparkoch. V súčasnosti je na území Petržalky 8 plaveckých bazénov. Všetky sú v budovách základných škôl, ktoré zriadila Petržalka. Technický stav týchto bazénov zodpovedá 20 rokov zanedbanej údržby. Petržalka nedokáže pokryť údržbu týchto bazénov. Pričom väčšina obyvateľov o ich existencii ani nevie, informácia chýba dokonca aj na oficiálnej web stránke Petržalky. Vystáva otázka s akých zdrojov bude hradená prevádzka plavárne s 5 bazénmi.

Za obeť plavárni má padnúť parkovisko s 36 parkovacími miestami pre obyvateľov okolitých domov. Spolu s plavárňou má vzniknúť 53 parkovacích miest pre návštevníkov plavárne. Parkovacie kapacity nie sú dostatočné pre potrebný počet návštevníkov.

Petržalka nedokáže vykonávať niektoré svoje základné kompetencie ako je zimná údržba – odpratávanie snehu, údržba ciest bez výmoľov, chodníky kde chodec neriskuje pád, poškodenie obuvi, parkovacie plochy, kosenie trávy a mnohé ďalšie. Petržalka sa púšťa do projektu, ktorý je zo svojej povahy komerčný a preto by o podobný projekt mali usilovať skôr súkromné subjekty. Nie je zrejmá ani otázka financovania výstavby. Vôbec nie je jasné odkiaľ budú použité zdroje na financovanie prevádzky plavárne. Petržalka nemá dostatok rozpočtových zdrojov na to aby prevádzkovala stratovú plaváreň bez toho aby neuberala finančné zdroje s údržby verejných priestranstiev.

Ak sa nenájde dostatočný počet návštevníkov plavárne bude musieť samospráva vynakladať veľké finančné prostriedky na prevádzku a údržbu plavárne, ktoré nie sú v možnostiach jej rozpočtu. Projekt plavárne nesie vysoké riziko straty a možnosť, že plaváreň skončí nakoniec v iných rukách.             

Podobné články

Komentáre