Žena, ktorá zakladala v Uhorsku materské školy

Narodila sa v rodine grófa Antona Brunšvika a jeho manželky Alžbety , rodenej barónky Wankel von Seeberg.  Rodina udržiavala blízke kontakty so skladateľom Ludwigom van Beethovenom, ktorý sa viackrát zdržiaval v ich kaštieli v Dolnej Krupej a vyučoval Teréziu a jej súrodencov hru na klavír.

Dnešný príbeh je venovaný Márii Terézii Brunšvikovej, ktorá sa narodila v Prešporku 27.júla 1775. Musela byť výnimočným dievčaťom, keď jej Beethoven v roku 1809  venoval Sonátu č. 24 Fis dur op. 78 pre klavír. Niektorými autormi bola považovaná za adresátku známeho Beethovenovho listu „nesmrteľnej milenke”. Iní hovoria, že ňou bola Teréziina sestra Jozefína. Beethovena ale s Brunšvikovcami viazali naozaj silné priateľské vzťahy, svedčia o tom viaceré archívne dokumenty, listy, Teréziin denník, ako aj pamäte, ktoré spísala na sklonku života.  

V mladom veku sa venovala hudbe a literatúre, neskôr aj prírodným vedám. Istý čas strávila v Rusku i na Morave. Pri svojom pobyte vo Švajčiarsku v roku 1808 sa v meste Yverdon stretla so švajčiarskym pedagógom Pestalozzim, ktorý ju výrazne ovplyvnil.

V roku 1828 v Budíne založila prvú materskú školu v Uhorsku s názvom Angyalkert (Anjelská záhrada). Jej pričinením vznikla 1829 prvá detská opatrovňa na území Slovenska v Banskej Bystrici a v roku 1830 dve materské školy v Bratislave (na Vydrici a na Valónskej ulici. Prečo prvá v Bystrici?

Zriadenie škôlky súviselo aj s otvorením papierenskej fabriky v Harmanci v roku 1829, kde pracovali aj matky s malými deťmi. Mesto jej žiadosť 1. októbra prerokovalo a odsúhlasilo zriadenie detskej opatrovne v Banskej Bystrici.

Prvú vysokú finančnú podporu poskytol Mikuláš Zmeškal, dvorný sekretár vo Viedni. S jeho osobou súvisí aj fakt prečo bola opatrovňa zriadená práve v Banskej Bystrici. Zmeškal pochádzal zo šľachtického rodu Zmeškalovcov z Oravy, no jeho matka pochádzala zo starej meštianskej banskobystrickej rodiny Meehrwaldovcov. Dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici.

Dozorným orgánom bol novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy. Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta, akými boli napríklad biskupi a kňazi, presnejšie napríklad biskup Jozef Belánsky, biskup Štefan Moyzes, Michal Chrástek a ďalší.

Jej zásluhou vznikali detské opatrovne aj na iných miestach monarchie, zakladala a propagovala ženské dobročinné spolky. Založila prvú dievčenskú priemyselnú školu v Uhorsku a propagovala polytechnickú výchovu žien. Rozvinula zásady, obsah a metódy predškolskej výchovy škótskeho pedagóga Samuela Wilderspina.

ČO sa deti učili? Môžeme urobiť obraz podľa predmetov. Boli nimi napríklad hláskovanie, náuka o formách a tvaroch, biblické dejiny, prírodopis, technológia či náuka o remeslách.

Na skrátenie dlhej chvíle sa odporúčalo navíjanie priadze, navliekanie korálikov a prírodnín, šitie a pletenie.

Deti tiež kreslili do piesku a na bridlicové tabuľky, chodili na prechádzky do prírody a podporovalo sa cvičenie obratnosti (hádzanie, skákanie, behanie).

Po príchode do zariadenia sa primerane veku zúčastňovali upratovania priestorov, pričom sa zdôrazňovala ochrana pred prievanom, deti sa prezliekali do jednotného oblečenia a dbalo sa aj na hygienu (umývanie rúk a tváre).

Vydávala výzvy, informačné letáky, plagáty a stanovy spolkov propagujúcich zakladanie materských škôl. V 20. storočí vyšli ďalšie práce čerpajúce z jej pozostalosti.

Terézia zomrela 21. septembra 1861. V literatúre sa uvádzajú rôzne miesta úmrtia, napr. Budín, Duka, Drážďany.V úmrtnom oznámení, ktoré vydali jej súrodenci, je uvedené ako miesto úmrtia obec Duka a miesto pochovania rodinná hrobka v meste Martonvásár.

Podobné články

Komentáre