Dnes je: nedeľa 25.08.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Povíchrice čo po Bartolomeje prichádzajú, obyčajne veľmi prudkými bývajú.

Zvyky Veľkého piatka

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta.

 

 

V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso.

 

Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval tak zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.

Preto sa vykonávali lustračné (očistné) úkony, kedy ľudia robili očistu zvierat a brodili kone. Umývanie v tečúcej vode pred východom slnka malo zabezpečiť zdravie a krásu. S predstavou, že zásahy do organizmov v tento deň budú mať priaznivý účinok, strihali ovce a vypaľovali znaky zvieratám. Tiež podľa nej štepili stromy, čo pre nich znamenalo, že rany sa budú dobre hojiť.

Ľudia verili, že sa na Veľký piatok schádzajú strigy na krížnych cestách, kde mútia maslo a tancujú. Keď podľa nej ľudia precedili mlieko cez venček zo šípok a mútili ho, striga prišla. Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou, sadiť, kopať a  zatĺkať koly do zeme, pričom zakázané boli všetky práce.

 

 

V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko.

 

Dodržoval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.

 



Autor: Petrzalcan | 19.04.2019 | zobrazené: 302 x |


Podobné články

• Čakalo sa na bezmesačnú noc (11.08.2019)
• Pred 100 rokmi nebola ešte Petržalka súčasťou Československa (07.08.2019)
• Mesiac po vražde následníka, bola vyhlásená vojna Srbsku (28.07.2019)
• Trolejbusy majú už 110 rokov (19.07.2019)
• Povodeň roku 1954 (15.07.2019)

Komentáre