„Neboj sa zmeniť to, čo ťa trápi, neboj sa zmeny, neboj sa projektu!“
Stredná zdravotnícka škola na Strečnianskej ulici č. 20 v Bratislave sídli na pozemku, ktorý je svojou rozlohou viac ako veľkorysý, no najmä z dôvodu nedostatku financií (ale tiež istej pasivity zo strany bývalého vedenia školy) zanedbaný, resp. nevyužitý.
To bolo výzvou pre súčasnú riaditeľku školy PhDr. Janku Gabaľovú, PhD., ktorá sa rozhodne zmien nebojí. Po obnove interiéru školy sa rozhodla realizovať zmeny v exteriéri školy.
Od myšlienky „niečo s tým urobme...“ po realizáciu – dnes už hotovej Komunitnej záhrady pre dve generácie prešiel nejaký čas a uskutočnenie vyžadovalo aktívnu účasť mnohých nadšencov.
Vzhľadom k tomu, že financií v školstve nie je nikdy toľko, aby sa mohli realizovať všetky sny a vízie, bolo potrebné hľadať a reagovať na grantové výzvy.
Takou výzvou bol grantový program Mestskej časti Bratislava Petržalka , vďaka ktorému sme na realizáciu získali 4820 eur.
Výzva bol prvý krok na ceste k realizácii. Dať výzve (napokon aj konečnému výstupu), zmysluplný obsah bolo druhým krokom...a mohli by sme pokračovať vo vymenúvaní všetkých činností, ktoré napokon viedli k výsledku (od hľadania, objednávania, nákupu, po realizáciu). Tieto činnosti nie sú podstatné, to najdôležitejšie bola samotná realizácia.
Ešte pred ňou bolo potrebné pred-pripraviť terén na vytvorenie zážitkového chodníka (ten bol realizovaný v rámci projektu ZSE) – teda vykopať jeho základnú líniu. Túto časť bravúrne zvládli študenti denného štúdia. Nielen chlapci, ale aj dievčatá priložili „ruku k lopate.“
Samotná realizácia tvorby záhrady bola naplánovaná a aj sa uskutočnila dňa 14.10.2022.
V ten deň nám slnko spočiatku veľmi neprialo, ale skupinu nadšencov (ktorí reagovali na výzvu k organizovaniu brigády) to neodradilo. Hlina, motyky, rýle, krompáče, lopaty, fúriky, sadenice a kríky, šišky, štrk, kamenné kocky...no najmä chuť, humor a pokora boli v ten deň hlavnými pracovnými nástrojmi všetkých zúčastnených.
Každý z nich mal inú motiváciu, ale všetci rovnaký cieľ – dnes to dokončiť.
Napokon to aj slnko vzdalo a na chvíľu spoza mrakov vykuklo. Možno ho podráždila vôňa gulášu, ktorá sa šírila z učebne asistentov výživy. To oni sa postarali o teplý čaj, kávu, a aj ten úžasný guláš.
Vďaka tejto komunite tvorenej učiteľmi, žiakmi, rodičmi (bez ktorých by sme to určite sami neboli zvládli) a odborníčkami zo záhradníctva sa podarilo vytvoriť (v dovtedy nevyužitej časti školského areálu) dve zóny.
Zónu relaxácie s lavičkami a bylinkovo-kvetovými záhonmi, ktorej súčasťou je zážitkový chodník vytvorený z rôznych materiálov (kameň, štrk, šišky z ihličnanov...) a zónu aktívneho trávenia voľného času s vonkajšími stolmi na stolný tenis a basketbalovým košom.
V zmysle ekologického správania sa bol v priestore osadený kompostér, nádoby na separovaný zber a nádoba na zber dažďovej vody.
Gesciu nad záhradou prevzali študenti (najmä tí, ktorí sa aktívne na jej tvorbe podieľali). A ako už bolo uvedené je to záhrada pre dve generácie – mládež a seniorov s cieľom priblížiť tieto dve komunity, pretože každá má tej druhej čo ponúknuť. Seniori – mladým čas, skúsenosti, múdrosť, nadhľad, mládež – seniorom odvahu, zvedavosť, humor...
Preto boli do projektu (aj keď sekundárne) zahrnutí seniori z neďalekého Klubu dôchodcov na Strečnianskej ulici . 18. Oni budú môcť záhradu využívať podľa vlastného uváženia, v čase , ktorý im vyhovuje, ale najmä prevziať dohľad nad záhradou v čase prázdnin.
Hlavnou motiváciou pri tvorbe projektu bolo účelné využitie exteriéru školy v prospech žiakov a spájanie generácií nenásilnou formou. Záhrada funguje už dva týždne a nesporným benefitom je, že si ju so záujmom a obdivom prezerajú nielen obyvatelia blízkych bytových domov, ale aj náhodní okoloidúci s komentármi...“zaujímavé, veľmi pekné v tejto betónovej džungli...originálne...“
A na začiatku tohto diela bola iba myšlienka „...poďme s tým niečo urobiť...“
Odkaz všetkým, ktorí majú podobné myšlienky...nebojte sa projektov, nebojte sa zmeny.
pozn.redakcie: od pani riaditeľky Janky Gabaľovej