Amerika nesie jeho meno

Amerigo Vespucci sa narodil pred 565 rokmi, 9.marca  roku 1454 vo Florencii ako jeden zo štyroch synov v rodine notára. Vyučoval ho jeho strýko Giorgio Antonio, učiteľ veľkej časti florentskej šľachty, ktorý ho učil literatúru a Latinský jazyk. Neskôr sa Amerigo venoval geometrií, astronómii, fyzike a štúdiu vesmíru, v ktorých robil rýchly pokrok. Vynikal v matematike a jeho koníčkom bolo prekresľovanie máp. Jeho snom bolo cestovať a získať lepšiu predstavu o tom, ako vyzerá Zem.

Amerigo bol polovicu svojho života obchodník, pričom veril, že sa stane takým bohatým, aby mohol objavovať. Vo Florencii, kde sa narodil, bola provincia riadená mocnou rodinou rodu Medici. V rokoch 1478-1780 pracoval pre ambasádu v Paríži pre svojho príbuzného, Guida Antonia Vespucciho , ambasádora Florencie, ktorý bol v službách Ľudovíta XI. V roku 1483 po smrti otca sa stal správcom v dome Lorenza di Pierfrancesco de' Medici.
V roku 1492 opustil Florenciu a odišiel do Seville v Španielsku. Vo svojich štyridsiatych rokoch sa Vespucci stal riaditeľom námornej spoločnosti, ktorá dodávala lode a náradie pre dlhé plavby, napríklad aj pre tretiu a štvrtú Kolumbovu výpravu.

Dostal prvú príležitosť podniknúť dlhšiu plavbu. S nadšením sa zapojil do európskej snahy nájsť cestu do Ázie smerom na západ. Vďaka tomu, že dostal tri lode od Ferdinanda Kastílskeho, mohol podstúpiť svoju prvú plavbu. Vyplával 10. mája 1497. Predpokladá sa, že počas tejto prvej plavby sa mu podarilo preskúmať Mexický záliv a USA až po záliv Svätého Lawrenca. Vrátil sa 15. októbra 1498 a pristal v Cadize.
V roku 1499 na svojeje druhej plavbe smerovali na ostrovy Cape Verde, prekročili rovník a pristáli pravdepodobne niekde v blízkosti Aracati, na pobreží Brazílie.

Vespucci preskúmal východnú časť pobrežia Brazílie, ústie Amazonky a pri ceste späť aj Kubu a Bahamy, odkiaľ doviezol 200 domorodcov ako otrokov. Do Španielska sa vrátil v roku 1500 a podal správu o svojom objave zeme a ľudí. Svoje poznatky obšírne popísal florentskému vládcovi Lorenzovi Medicimu. Vespucciho pútavý opis vyšiel tlačou a takmer súčasne bol preložený do viacerých jazykov, vďaka čomu sa stal všeobecne známym. Keďže bol stále presvedčený, že musí existovať prechod cez Novy svet, ktorý by umožnil cestu do Ázie. Prvé dve plavby podnikol v službách Španielska, druhé dve v službách Portugalska.

19. mája 1501 začala tretia plavbau, kde bol veliteľom Gonocalo Coelho, ďalší zo španielskych moreplavcov. Objavili Cape Santo Agostinho, miesto ležiace na výbežku v dnešnej Brazílií. Dostal sa až do dnešnej Argentíny.

Na štvrtej a poslednej plavbe preskúmal  väčšiu časť Južnej Ameriky. V roku 1503, na poslednej plavbe, ktorej kapitánom bol sám Amerigo, posádka spolu s veliteľom preskúmala juhovýchodnú časť Južnej Ameriky. Navštívili miesta ako Cape Soo Roque, Guanabara Bay, Rio de la Plata, Cape Santo Agostinho, San Julian and videli Falklandské ostrovy. Posádka sa vrátila do Španielska v roku 1504 a opísali svoje objavy, aby mohli byt zapísané do máp.

Po objavení Nového Sveta nemecký kartograf Martin Waldseemuller navrhol, aby sa svetadiel nazval po svojom objaviteľovi Amerigovi Vespuccim Amerika, a tak bol prvým človekom, ktorý objavenie Ameriky prisúdil Amerigovi Vespuccimu. Navrhol to v roku 1507 a odvtedy sa pre Novy svet zaužíval názov Amerika, ktorý bol nakoniec oficiálne schválený.
Amerigo  Vespucci zomrel na maláriu v roku 1512v Seville.

Podobné články

Komentáre