Bol váženým mužom Prešporka

Narodil sa v Chorvátsku, v  starej talianskej rodine.  Už vo svojej mladosti sa prejavoval ako vynikajúci šermiar a tak sa preslávil v Európe. Vstúpil do služieb Lichtenštajnského kniežatstva, no zo zdravotných dôvodov musel službu po krátkej dobe zanechať. Väčšiu časť života ale prežil v Bratislave, kde nežil len tak, venoval sa mnohým aktivitám a rozvíjal šport I spoločenský život. Patril k najpracovitejším ľuďom svojej doby a pre Bratislavu urobil veľmi vela.

Rodák zo Záhrebu založil v Bratislave  súkromnú šermiarsku školu i veslársky klub. Školu navštevovali najmä bratislavskí študenti. Tiež bol zakladateľom spolku Humanitas. Jeho myšlienky a činy výrazne ovplyvnili rozvoj spoločenského života nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách Európy.

V roku 1863 inicioval spolu s budúcim starostom mesta Herichom Justim založenie telocvičného a hasičského spolku v Bratislave. Predsedom vytvoreného prípravného výboru sa stal Justi. Výbor vypracoval návrh stanov a podal žiadosť o potvrdenie založiť spolok. Uhorské kráľovské miestodržiteľstvo ju však 14. 1. 1864 zamietlo, a tak 28. 6. 1864 podal odvolanie proti odmietavému rozhodnutiu miestodržiteľstva. Keďže 13. 7. 1864 bolo zamietnuté aj odvolanie. No oni sa nevzdali. Ďalej zbierali peniaze a čakali na lepšiu chvíľu.

O niekoľko rokov neskôr, po zhromaždení zakladateľov 30. 11. 1867, prípravný výbor predostrel ministerstvu vnútra vo Viedni nový návrh stanov. V polovici decembra 1867 ministerstvo Rakúsko-Uhorskej vlády schválilo stanovy a spolok mohol začať činnosť. Schválenie stanov spolku pod číslom 6613 z 15. 12. 1867 sa tradične pripomína ako vznik najstaršieho Dobrovoľného hasičského zboru v Bratislave. Za prítomnosti 369 zakladajúcich členov sa konalo 23. 2. 1868 na radnici ustanovujúce valné zhromaždenie spolku. Prvým veliteľom v hodnosti kapitána sa stal práve muž o ktorom dnes hovoríme, Ferdinand Martinengo.

Členskú základňu zboru tvorili občania všetkých vrstiev bez ohľadu národnosti. Pod vedením F. Martinenga a mešťanostu H. Justa nastúpili do oddielov dobrovoľní hasiči a k nim prešla aj značná časť hasičského náradia od židovských hasičov. V prvej polovici 19. storočia nastala výrazná zmena v oblasti remeselnej výroby, ktorá zasiahla samotné základy dovtedajšej organizácie požiarnej ochrany. Podľa cisárskeho patentu z roku 1857 stratili právo udeľovať licencie a rok 1872 priniesol ich definitívny koniec aj po formálnej stránke. Požiarna ochrana sa preto začala budovať na inom, a to na spolkovom základe a jej vykonávateľom sa stal dobrovoľný hasičský zbor. Prvý krst ohňom zažili členovia zboru pri hasení požiaru hospodárskych objektov hostinca K uhorskej královne, ktorý vznikol 21. júna 1868.

Angažoval sa v zavádzaní telesnej výchovy do školského vyučovania. Sám vyučoval na Vyššej reálnej škole kráľovského slobodného mesta Bratislava taliančinu a gymnastiku. Založil aj Spolok na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva. Za túto prácu ho ocenil cisár František Jozef I. viacerými vyznamenaniami. Najvýznamnejšie z nich sú Zlatý záslužný kríž a Rytiersky rad. Jeho prínos je dokumentovaný aj tým, že na jeho pohrebe sa zúčatnila aj časť královskej rodiny.

Na jeho počesť Slávia STU Bratislava usporadúva každoročne memoriál F. Martinenga v šerme. V Bratislave existuje aj Spoločnosť Ferdinanda Martinenga. V duchu ideálov vlastných Ferdinandovi Martinengovi vzniklo 4. 3. 1998 v Bratislave občianske združenie nesúce názov Spoločnosť Ferdinanda Martinenga (SFM).

Ferdinand Martinengo zomrel 28.februára 1895 v Bratislave, kde je pochovaný  na Ondrejskom cintoríne.

Podobné články

Komentáre