Bosoráctva a iné zvyky na Luciu

13.december, keď je v kalendári Lucia,  patril podľa ľudových zvykov bosorkám. Bol považovaný za „najsilnejší“ stridží deň. Z toho pramenila aj predstava, že Lucia bola najväčšia bosorka, ktorá ani v ohni nezahynula. Boli to dni približujúce sa k zimnému slnovratu. Až do prijatia gregoriánskeho kalendára v roku 1582 bol 13. december považovaný za najkratší deň v roku. Predlžovali sa noci a skracovali dni, čo sa spájalo s dočasným víťazstvom zla nad dobrom.

S Luciou sú spojené mnohé zvyky a ľudové tradície.

Jedným z nich je zapisovanie počasia. Niektorí  gazdovia si v priebehu 12 dní od Lucie do Vianoc každý deň zapisovali na papier aktuálne počasie. Jeden deň v tomto prípade znamenal jeden mesiac a zaznamenané informácie potom muži údajne využívali pri organizovaní rôznych prác v priebehu roka.     

V minulosti sa sviatok Lucie spájal s čarami. Poznáte tú poveru o drevenom stolčeku?  Rezbár ho mal  vyrezávať postupne každý deň až do Vianoc a nesmel byť na ňom ani jeden klinec - vtedy mal údajne čarovnú moc. Na Štedrý deň si rezbár mal počas polnočnej omše na tento stolček sadnúť a okolo oltára potom videl tancovať všetky strigy z dediny. Hneď nato mal podľa povery zobrať stolček a utekať domov, aby ho strigy nechytili.

Ďalším zvykom bolo, že dievčatá a ženy boli večer na Luciu poobliekané celé v bielom a metličkou  alebo husími perami vymetali kúty izieb, aby ich očistili od zlých síl. Tváre mali zaprášené múkou, na niektorých miestach aj sadzami. 

Pred zlom a bosorkami sa kedysi dedinčania chránili aj tak, že jedli cesnak alebo cibuľu a dom kropili posvätnou vodou. Kedysi sa aj hovorilo, že "od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc."

Jedným z najkrajších predvianočných zvykov je ľúbostné veštenie  - na Ondreja a počas 12 dní od Lucie do Vianoc. Najčastejšie sa varili halušky s lístočkami. Múka aj voda museli byť kradnuté. Lialo sa olovo i vosk. Dievky zvykli odložiť vajíčko, znesené na Luciu. Na Štedrý večer vyliali bielok do vody a tak hádali ženíchovo remeslo.

Zobrali 13 kúskov papiera a napísali na ne 13 mien chlapcov, ktorí sa im páčia. Potom každý večer spálili 1 papierik s menom. Ale nesmeli vidieť, aké meno je tam napísané! Prvý papierik spálili v deň sv. Lucie a posledný na Štedrý večer. Iba jediný papierik ostal nazvyš. Pred Štedrovečernou večerou sa mohli pozrieť a prečítať meno, ktoré ostalo na poslednom papieriku. Chlapec, ktorého meno bolo na ňom napísané, stal sa ich vyvoleným.

V tomto pre čary priaznivom období nechýbalo ani zaklínanie. K tým dievčenským patrilo napríklad „trasenie plotov“, pričom odriekali: "Klopem, klopem s týmto plotom všetkým svätým mým životom. Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes."

Iný spôsob súvisel s ovocím. Mladé dievča ponorilo jedno jabĺčko do vody v deň sv. Lucie. Každý deň potom odpilo trošku z vody, v ktorej bolo jabĺčko do vody ponorené. V noci po večeri, keď idú všetci z rodiny do kostola, zobrala jabĺčko so sebou na omšu - po Polnočnej omši, počas cesty domov, bude jesť jablko. Meno chlapca, ktorý sa k nej prvý ozve, bude menom jej manžela.  

 Zdroj: etnoligické múzeum

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre