Písal sa 21.december 1192 a Richard I. Levie srdce sa vracal z Jeruzalema z tretej križiackej výpravy. Neďaleko Viedne ho zajal Leopold I. a uväznil na hrade Dürnstein.
Všetko to začalo skôr, už v roku 1189, keď bola vyhlásená tretia križiacka výprava. Vyhlásil ju pápež Gregor VIII. a jej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.
Impulzom k 3. križiackej výprave bolo obsadenie Jeruzalema sultánomSaladinom v roku 1187. Novým križiackym hlavným mestom bolo Akko v Sýrii, ktoré dobyl kráľ Richard v roku 1191 spolu s Filipom II.
Zhromaždiskom križiackych vojsk zo západnej Európy bolo územie v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu.
Francúzsky kráľ Filip II. a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ loďami a vydali sa cez Balkán na Blízky východ. Výprava nebola veľmi jednotná. Medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory.
Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku po tom, čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska.
Filip II. dobyl Akkon a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.
Pri návrate z výpravy ho na Vianoce 1192 zajal neďaleko Viedne vojvoda a vládca Rakúska a ŠtajerskaLeopold V., ktorý mal s Richardom spory už z doby, kedy v Svätej zemi spoločne dobyli mesto Akko.
Údajne šlo o spor pre koruhvy. Pravým dôvodom však bol skôr spôsob delenia koristi. Teraz mal však Leopold V. Richarda pevne v rukách a požadoval za neho vysoké výkupné. V pozadí Richardovho zajatia však stáli v skutočnosti iní ľudia – cisárHenrich VI. a francúzsky kráľ Filip II.. Leopold bol len prostredník a ako verný vazal cisára len plnil jeho rozkazy.
6. januára 1193 sa Henrich VI. v Regensburgu stretol so svojim vznešeným zajatcom. Vo februári 1193 bolo dohodnuté, že Richard dá za svoje prepustenie cisárovi 100 000 hrivien striebra a polovicu z tejto sumy dostane Leopold Babengberský ako veno Eleonóry Anglickej, ktorá sa vydá za jeho syna. Zároveň anglický kráľ sľúbil prepustenie svojich cyperských zajatcov, Izáka Komnena a jeho dcéry, príbuzných rakúskeho vojvodu. V definitívnej dohode spísanej v júni 1193 vo Wormse bol Richardov sľub, že do siedmich mesiacov od svojho prepustenia pošle svoju neter Eleonóru synovi rakúskeho vojvodu, aby sa s ňou oženil. Ak by sa mu nevesta nepáčila, bude Richard sľubu zbavený.
Vládu v Anglicku medzitým riadil Richardov brat Ján Bezzemok (neskorší kráľ), podporovaný francúzskym kráľom Filipom II. Po prepustení, vo februári 1194 sa Richard pustil do vojny proti Filipovi II. Ten bol s hroziacou situáciou asi dobre oboznámený, keď po Richardovom prepustení povedal Jánovi Bezzemkovi:“ Dajte si pozor, diabol je pustený z reťaze...“
Opäť išlo o udržanie anglických lén na území francúzskeho kráľovstva.
Do doby, kedy bol Richard v zajatí, je tiež zasadená legenda o slávnom anglickom zbojníkovi Robinovi Hoodovi.
Podľa názoru historikov bol Richard veľmi statočný a zdatný rytier, avšak úplne mu chýbali vladárske schopnosti jeho otca a čiastočne i vojvodcovské kvality. Svoj prídomok – Levie srdce – nezískal ako ocenenie svojich udatných činov, ako by sa mohlo zdať, ale bol mu pridelený až po jeho smrti.