Dnes máme sviatok Troch kráľov i Vianoce

Dnes oslavujeme sviatok Troch kráľov.  Takto boli označení traja mudrci v Evanjeliu podľa Matúša. Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Ich mená sú: Gašpar, Melichar a Baltazár.  K Ježišovi ich viedla žiarivá Betlehemská hviezda nad malou betlehemskou maštaľou, kde sa narodil malý Ježiško. Mudrci mu vzdali poklonu a darovali dary: zlato, kadidlo a myrhu.

V Európe je zvykom maľovať jedného z nich ako černocha.  Existujú aj ich údajné pozostatky, ktoré sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále. Táto rakva je dar Fridricha Barbarosu. Dostal ich z Milána v roku 1164, kam sa dostali pôvodne z Carihradu.

Ľudia ich pokladali za patrónov cestujúcich. V rímskokatolíckej cirkvi 6.januára slávime sviatok Zjavenia Pána. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-15 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-15 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.

Tento deň bol na Slovensku kedysi  hlavne v znamení malých koledníkov, prezlečených za Troch kráľov, obchádzajúcich domácnosti, kde koledovali. V dávnejších dobách chodievalo kráľov viac a boli medzi nimi nielen deti, ale aj dospelí. Účastníci trojkráľového pochodu boli najmä duchovný s miništrantmi a kostolníkom, ale aj učitelia so svojimi žiakmi.

Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Najviac podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.

Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol taktiež pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.

Veľký význam malo i svätenie vody. Ňou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom aj hospodárskym zvieratám, aby prospievali.

Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily.

Pravoslávni oslavujú Vianoce

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku končí dnes obdobie pôstu ( bez mäsa a mliečnych výrobkov) pred vianočnými sviatkami. Veriaci tejto cirkvi dnes slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára.

Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie, v Bratislave budú po druhý raz sláviť Vianoce v novom Chráme sv. Rastislava na Tomášikovej ulici.

Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole večer nechýbajú chlieb, med, cesnak. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna  kapustnica (bez klobásy),hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere  sa členovia rodiny  pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.

V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista).  Nový rok oslávia 14. Januára.

Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Zdroj: TASR

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre