Fašiangy, fašiangy….

Od Troch kráľov (6.1.) do Popolcovej stredy je obdobie, ktoré nazývame Fašiangy.  V roku 2018 pripadá Poplcová streda na 14.2. Názov fašiangy  je odvodený z nemčiny. Označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.

O fašiangoch sa však dozvedáme oveľa skôr, z písomností z 13. storočia. Naši dávni predkovia sa na bujaré oslavy veľmi tešili, čo bolo ale tŕňom v oku pre cirkev.  Zábavy bývali bujaré, hlučné a spojené aj s nezbednosťami. Tešili sa a hodovali bohatí, ale aj chudobní, každý po svojom.

Jedli sa isté typy jedál, konali bály, plesy, ľudové veselice. Fašiangy sú ale pôvodne pohanská slávnosť zasvätená bôžikovi vína a nestriedmosti Bakchovi alebo Liberovi. Tieto oslavy nazývané Bakchanália alebo tiež Liberália. Boli spojené s veľkým pitím a bezbrehým jedením ( samozrejme, kto na čo mal).

Tieto slávnosti mali pôvod z Egypta, odkiaľ sa tieto slávnosti preniesli do  Grécka a neskôr do Ríma a jeho provincií.

Fašiangy boli a sú akýmsi spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným a má svoje práva a svoju veselosť.

Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Naopak z komôr zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia sa častokrát zadlžovali, aby si mohli tiež užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií - svadby, zabíjačky, tanečné zábavy. Každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. A na záver potom prišla tá najslávnostnejšia zábava, koniec fašiangov so sprievodom a s obchádzaním domov a neodmysliteľným pochovávaním basy.

Mládenci sa obliekali do masiek, dávali sa  v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému pečivu "na ponúkanie" patrili smažené šišky - pampúšiky a fánky.

Čo bolo pre fašiangy typické? Na tučný štvrtok má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný.

Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. "mužský bál" kam smeli len ženatí a vydané, vyhadzoval sedliak pri tanci sečku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.

Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemalo vešať prádlo na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch. Ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli.

Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval "vyplácanie dievčat". Hospodár mal s gazdinou cez fašiangový utorok tancovať, aby vraj sa im v tom roku urodili veľké zemiaky a dlhý jačmeň.

Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Tieto staré zvyky sa však dodržiavali len zhruba do konca 19. storočia, potom sa na ne už málo dbalo.

zdroj: studnica slovenského folklóru a Janko Hraško

Podobné články

Komentáre