História betlehemov

Prastará je história betlehemov. Už v roku 354 priniesli z Betlehema do Ríma jasličky, aby ich pápež Libérius slávnostne vysvietil v kostole Santa Maria Maggiore. V 13. storočí legendárny František z Assisi postavil v talianskej Umbrii prvé živé jasličky.

Zakladateľ rádu františkánov na Vianoce roku 1223, iba tri roky pred svojou smrťou, chcel vyrozprávať divadelným spôsobom pôsobivý príbeh narodenia Ježiša Krista. Ponúkol ho najmä deťom a ľuďom, ktorí v živote nemali v rukách Bibliu, veď nevedeli ani čítať.

Do jaskyne nad talianskym mestečkom Greccia uložil živé bábätko, na ktoré dohliadali Jozef s Máriou, nechýbal ani živý osol a vôl, požičané z blízkeho gazdovského dvora.

V našich krajoch sa jasličky začali udomácňovať v 13. storočí. Vianočnej tradícii stavania betlehemov najviac žičilo obdobie baroka. Betlehemy z tohto obdobia sa stavali v životnej veľkosti. V tej dobe ich spravidla tvorila iba Svätá Rodina. Keď farári, kostolníci a veriaci začali pridávať do jasličiek postavy anjelov, troch kráľov, pastierov i dobytok, pre nedostatok miesta figúrky zmenšovali.

Bývalo nepísaným zákonom, že po 6. januári, sviatku Troch kráľov  do betlehema pribudli aj postavičky Troch kráľov. Každý z betlehemov je svojím spôsobom originálne umelecké dielo.

Veľkým zážitkom pre všetkých bol príchod betlehemcov. Dotvárali špecifickú atmosféru vianočných sviatkov. Samotné betlehemské hry vznikli v stredoveku. Ich staršia predloha bola vo významnej miere obohatená výjavmi a réaliami zo života pastierov, ľudovými piesňami, vinšmi a žartmi. Často aj učitelia  a farári venovali pozornosť nácviku betlehemských hier a obstarávali potrebné texty. Všetky tieto momenty pôsobili nielen na tredovanie hrier, ale aj na obohatenie vianočného obdobia.

Hoci sa v každej krajine slávia Vianoce inak, symbolika je všade rovnaká. Trblietavé ozdoby, stromček, betlehem, hviezdy, zvončeky či darčeky. Vianoce sa začali oslavovať neskôr ako Veľká noc, historické pramene hovoria o roku 336. Kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rôznych termínoch podľa Gregoriánského kalendára 25. decembra, podľa Juliánskeho 6.januára. Oslavy Vianoc sa v priebehu histórie vyvíjali. K obľubeným zvykom patrí stavanie a zdobenie vianočného stromčeka a jeho pôvod nie je kresťanský, siaha k oslavám slnovratu. Starovekí pohania spájali kult Slnka s kultom vždy zelených stromov - evegrínov. Počas rituálnych osláv sa pohania zabávali pri stromoch, vešali na ne rôzne ozdoby, ovocie a pečivo. Strom symbolizuje zrod nového života a pripisovala sa mu schopnosť  zaháňať zlých duchov.

Zdroj:Zvyky a tradície na Slovensku

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre