K Veľkonočnému pondelku patrí šibačka a oblievačka

Veľkonočný pondelok bol v ľudovej tradícii vnímaný jako veľmi pozitívny, veselý a družný deň. A to už od svitania. Lebo mládež na dědinách chodila polievať dievky skoro ráno. Vytiahli ich z postele a na dvore oblievali studenou vodou z potoka či studne.

Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase oblievačka, len niekde sa šibalo.

Korbáče si chystali chlapci a mládenci už týždeň pre šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami boli spletené z ôsmych prútov a často boli aj poriadne dlhé – niekedy aj dva metre. Na korbáč dievčina šibačom priviazala stužku, a šibačom sa odmenila ručne maľovaným vajíčkom, prípadne naturáliami, či peniazom .

Tie chlapci minuli na zábave večer při tanci, vínku a s priateľmi. Šibačka bola pre mladých dlho očakávanou udalosťou, ale platilo, že bolo treba vyšibať všetky ženy

Pri šibaní sa nesmeli chýbať šibačkové riekanky.

Dievčatá sa šibačom a polievačom potešili, pretože sa verilo, že po vyšibaní budú svieže, zdravé a pekné.

O dievke, ktorá nebola vyšibaná sa na Záhorí hovořila, že môže v roku oprašivieť.

Šibanie bolo magickým rituálom.  Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich dotyk z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne to bolo aj s oblievačkou. Oblievali sa dievčatá a ženy so živou vodou, ktorá mala zabezpečiť, aby dievčatá boli čerstvé a rýchle v práci.

Pôvod šibačky a oblievačky je ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a šibanie dievčat znamenalo získanie plodnej sily pre ne práve prostredníctvom dotyku vŕbových prútikov s telom ženy

Odborníci zároveň tvrdia, že tieto zvyky boli aj prejavom záujmu a uznania dievčaťu. Prirodzene, tradícia oblievania či šibania musí byť „vykonaná“ na žene s mierou, aby jej neublížila.

Podobné články

Komentáre