Kto bol muž, čo dal postaviť Primaciálny palác?

Nemal rád Jozefa II.? Jeho refomy iste nie.  Nenarodil sa v Prešporku,  ale vo Viedni, no v Bratislave máme vďaka nemu jeden z najkrajších palácov- Primaciálny.  Miloval hudbu, literatúru aj stavebníctvo.

Po jeho narodení 30.januára 1727 ho pokrstili ako Jozefa Félixa Jána Nepomuka. Gróf  Baťán z Németújváru alebo Jozef Batthian (Batthány, Batthyán) bol nie len uhorským rímskokatolíckym kňazom, ale aj biskupom a kardinálom.

V roku 1776 sa stal ostrihomským arcibiskupom a uhorským prímasom, a v roku 1778 kardinálom. Rytier veľkokríža Rádu Sv. Štefana Kráľa, župan Ostrihomskej župy a Vašskej župy, skutočný tajný radca a prísediaci sedmipanskej tabule. Pochovaný je v bratislavskej Katedrále sv. Martina, v arcibiskupskej krypte.

K majetkom arcibiskupstva patrilo poddanské mestečko Pischdorf, dnes mu hovoríme  Podunajské Biskupice. Tam kardinál kúpil starú kúriu Palugyayovcov, ktorá už voľakedy dávno predtým patrila arcibiskupstvu. Dal ju zbúrať a na jej mieste postaviť menší palác. Za ním bývala záhrada s gaštanovými alejami, pod ktorými stáli kamenné alegorické sochy. Predstavte si, že záhrada pri kaštieli v Biskupiciach bola stromovou alejou spojená s alejou na opačnom  brehu Dunaja v parku kaštieľa v Rusovciach. V časti nazývanej Lieskovec, dal arcibiskup Batthyany zriadiť rozsiahly park, mal  štvorcovým pôdorysom. V jeho strede dali v roku 1780 záhradný pavilón.

Už sme spomínali projekt výstavby Primaciálneho paláca, ktorý patrí k najvýznamnejších v Bratislave.   Staval ho viedenský architekt Melchior Hefele. A vypracoval aj projekt onoho záhradného pavilónu v terajšom Lieskovci. Okrem tanečnej sály vraj v ňom bolo aj osemnásť miestností, z ktorých niektoré boli v roku 1783 vymaľované vtedy veľmi populárnymi „čínskymi“ motívmi. Park v Lieskovci zanikol, pôda bola rozdelená, pavilón sa zmenil na nepoznanie. Stal sa z neho sklad, sýpka, stolárska dielňa.  Prekvapujúce je zistenie, že vonkajšie fasády pavilónu v Lieskovci sú svojim členením voľnou replikou vnútorných stien Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca.  Je zvláštne, že pavilón nebol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a bo nechaný napospas osudu.

Kardinál Batthyany v Pressburgu staval paláce a Jozef II prenášal sídlo do Ostrihomu a Viedne. No kardinál ostal nášmu mestu verný až do smrti.

Podobné články

Komentáre