Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Mal chlapec málo šťastia ?
Dnes je: piatok 29.03.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes Keď je v januári teplo, siaha bieda až na dno.

Mal chlapec málo šťastia ?

Keď chlapec  cestou zo školy zakopne na tráve, preletí do starej železnej hrdzavej lavičky, kde nie sú roky drevené latky na sedenie, mnohí povedia: „Je divoký!“ Ďalší, starší, ktorí možno pozabudli, že tiež kedysi mali malé deti, povedia: „To tí dnešní rodičia, nestarajú sa!“ alebo: „Čo sú to dnes za matky! Nepoznajú vari rozprávku o troch grošoch? Nás nemajú v úcte!“ Učiteľky, ktoré majú skúsenosti zas skonštatujú: „Deti majú v škole málo pohybu. Všade treba byť ticho, nerušiť, všade sa treba kontrolovať, hodnotí sa výkon.“

 

 

 

Problém však je, keď zistíme, kde bola tá lavička, na ktorú padol malý chlapec a kto v rámci verejného priestoru ju mal na starosť. Keď vieme, že občan má podľa Ústavy SR právo na zdravé životné prostredie a právomoci v rámci nastolenia poriadku má mestská časť, či obec, a lavička je na verejnom priestranstve, mnohé sa odkryje.

 

 

 

Keď ešte pridáme do rozlúštenia hádanky, že priamo rodičia dávali pred rokmi podnet mestskej časti, že priestor, kde je lavička je neoprávnene zabratý, že je tam čierna stavba garáže a v nej parkujú autá, že ohrozujú sa nielen parkujúce autá, ich majitelia a iní občania, ale že obec asi tiež prichádza i o dane a poplatky za zabratie verejnej plochy, že obyvatelia roky trpia v zdevastovanom prostredí...

 

 

 

Áno, asi sú títo rodičia na vine, že keď prišla od vtedajšieho starostu Petržalky M. Ftáčnika odpoveď, že všetko je v poriadku, že úradníci prišli, prešetrili, že vtedy, keď tam boli, nikoho nevideli vychádzať z vrát garáže, a keď rodičia poslali dôkaz – fotku auta, ktoré vychádza z tej garáže, že nežiadali ďalšie riešenie.

 

 

 

Teda podľa úradov, netreba ani riešiť čiernu stavbu, ani dane, ani chodník pre mamičky, lebo i to chceli riešiť títo nešťastní rodičia, lebo  komunikácia je v stave obmedzenej rýchlosti 30 km za hodinu a šoféri to majú rešpektovať,  a netreba investovať do ničoho.

 

Chodník nakoniec vybudoval pre mamičky s kočíkmi majiteľ novej reštaurácie a mamičky sa naučia dávať si pozor, ak chcú prežiť. Všetko sa dá, ak sa chce. 

 

 

 

Áno,  na vine sú rodičia nedbanliví, ktorí nechcú. Možno sa snažili robiť kariéru, či zohnať peniaze na výchovu detí. Chlapec mal možno málo šťastia na rodičov,  na prostredie, ktoré je chránené v Ústave SR. Či na ľudí, spoluobčanov, ktorí sú chránení v Ústave SR. Pretože pred rokmi, keď žiadali jeho rodičia susedov o pomoc a podporu ohľadom tej stavby a zabraného verejného priestoru, paradoxne susedia sa „spikli“ voči ním, mladým rodičom. Možno im vyhovuje, či si zvykli, žiť v hnilobe a pliesní. Ale skôr sa zdá, že veľa z nich využívalo tajne služby tejto neskolaudovanej garáže, čiernej stavby našli motív a väčšinu strhli na svoju stranu. Stáva sa.

 

 

 

Keď rodičia pokračovali v snahe zistiť viac, narážali na stenu zahmlievania a krytia majiteľov zo všetkých strán, mali počúvať dobré mienené rady, nech to nechajú tak. Zdá sa, že silnejších v rovnosti, než oni a niekto chránil, neoplatí sa miešať. Aj peniaze nešťastne investované do tejto stavby našli svojho ochrancu, možno dostal ochranca svoj podiel. Kto vie, nepovie. Chlapec mal teda menej šťastia ako investované peniaze.

 

 

 

Garáž, kde roky bol na verejnej ploche nevzhľadný plot, pripomínajúc prostredie gulagu,  je momentálne predmetom dražby. Môžete si ju kúpiť i vy. Konečne sa našiel správca, je vyvesený na budove a plot zmizol. Čas všetko vyrieši, lebo chlapec sa tiež nepotkol o trávu, ale o zle vysekaný náletový strom, burinu na zanedbanej verejnej ploche, či nelegálnej stavbe.

 

 

 

Zároveň zmizla ochrana tej nebezpečnej lavičky a stalo sa, že chlapec cestou zo školy už domov jednotku z matematiky nepriniesol. Skončil v nemocnici s rozťatým čelom až na kosť. A keď si tam poležal, prišiel domov a opuchnutý čaká na viac šťastia.

 

To čakanie na šťastie pripomína úryvok z diela V. Šikulu, keď autor autobiograficky spomína, ako si dvaja kamaráti, nešťastní štvorkári a päťkári, v škole pomáhali. Keď bolo treba pošepkať, pomohli si, veď sa učili spoločne.  Spoločne naši i spravodlivú odmenu.

 

 

 

My tiež sme asi takí štvorkári a päťkári, volíme si zástupcov, ako vieme, našepkávame  si navzájom, keď treba, necháme sa i zmanipulovať, podpíšeme i rôzne petície a čakáme na šťastie, poriadok, metro, električky, kultúru, plaváreň i spravodlivosť.  Žijem obmedzene v priestore panelov. Veď kto nás učil asertivite a občianskym právam?!

 

 

 

Želám veľa šťastia! 

 

Mário Bošanský

 

foto: ilustračné



Autor: Petrzalcan | 25.11.2013 | zobrazené: 2790 x |


Podobné články

• Mrazivo a veterno tento týždeň (07.01.2024)
• Sviatok všetkých svätých a Dušičky sú tu (31.10.2023)
• Vrecká na bioodpad v Petržalke (26.08.2023)
• Pred 104 rokmi sa Petržalka stala súčasťou Československa (16.08.2023)
• Zlé správy po voľbách (20.02.2023)

Komentáre