Dnes uplynulo 570 rokov od chvíle, čo sa v Kluži narodil Matej Korvín.
V rokoch 1458 až 1490 bol uhorským kráľom. Neskôr sa stal aj rakúskym vojvodom a od roku 1469 si nárokoval aj na titul českého kráľa.
Pre Bratislavu je významným fakt, že Matej Korvín roku 1465 založil v Bratislave Univerzitu Istropolitanu. Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy VavrinecKoch z Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu BibliotékuCorvinianu (preklady antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.
Korvín zomrel 6.apríla 1490 vo Viedni. Príčinou smrti bolo rozčúlenie, keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy. Dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni jej podľahol. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn JánKorvín. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.
Traduje sa, že Matej Korvín zastrelil posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku.
Zaujímavosťou je aj to, že Jiří z Podebrad získal Mateja Korvína pre veľkolepú myšlienku, vytvoriť zväz európskych národov – medzinárodnú organizáciu. Bola to prvá veľká myšlienka o mierovej a spojenej Európe, ktorá sa zrealizovala až o ďalších 500 rokov. Vo svojej dobe neuspela kvôli silnému odporu pápeža, ktorý sa právom obával o svoj vplyv (organizácia mala byť postavená na svetskom princípe).