Na transparentnom portáli https://opendata.bratislava.sk/ pribudli nové mapové aplikácie s hustotou obyvateľov. Ide o štyri appky s celkovo 22 tematickými mapami, ktoré hovoria o hustote obyvateľov a domácností. Nové dáta umožňujú lepší rozvoj mesta a môžu byť neoceniteľné pre lokálnych podnikateľov.
Na základe týchto dát môže samospráva lepšie plánovať, ako a kde sa má mesto rozvíjať. „V oblastiach s veľa deťmi sa môže hodiť nová škôlka či verejné detské ihrisko, pri senioroch lavičky a pri aktívnych ľuďoch napríklad kvalitné športoviská či cyklotrasy,“ hovorí primátor hlavného mesta Matúš Vallo. Využitie appiek sa nekončí pri mestských plánovačoch, ale môžu ho využiť aj miestne drobné podnikateľky či podnikatelia, ktorí plánujú otvorenie novej prevádzky - či už ide o obchod so zdravou výživou, požičovňu bicyklov alebo napríklad špecializované potraviny pre seniorov.
V rámci vizualizácií nájdu návštevníci portálu údaje o trvalobývajúcom obyvateľstve, ktoré vychádzajú z odborných odhadov za rok 2020 (posledné podobné údaje boli z celoštátneho sčítania obyvateľov z roku 2011, ďalšie sa chystá na budúci rok). Selektovať sa dá podľa pohlavia alebo podľa ekonomických vekových skupín (deti do 14 rokov, dospelí do 64 rokov, seniori). Pri obyvateľoch je možné si pozrieť, ktoré oblasti Bratislavy sú najhustejšie obývané, kde je viac mužov ako žien, v ktorých oblastiach dominujú deti či seniori.
Priestorové rozmiestnenie obyvateľstva sa štandardne spracúva pomocou diskrétnych objektov (hranice administratívnych jednotiek), do ktorých sú premietnuté údaje o počte obyvateľov. Tento spôsob prezentácie je však často nedostatočný na analytické účely. Hlavnými nedostatkami sú zanedbávanie prírodných pomerov a možná modifikácia hraníc, ktoré môžu štatisticky významne ovplyvňovať výsledky priestorových analýz dát. Výhodou nových mapových aplikácií je, že nezohľadňujú „politické“ hranice administratívnych jednotiek, ale vychádzajú z „prirodzených“ dát.
Ak sa pozrieme na najpodrobnejšie 250m mriežky, vidíme výrazný podiel detí do 15 rokov oproti celkovému počtu obyvateľov v oblastiach s novou výstavbou. „Ide napríklad o projekty Slnečnice či oblasť Lužnej v Petržalke alebo časť pod vinohradmi v Rači. Práve tieto oblasti dnes trpia nedostatkom občianskej vybavenosti v podobe škôlok či základných škôl,“ vysvetľuje Pavol Škápik, zástupca riaditeľa informatiky a dátovej politiky.
Obyvatelia v produktívnom veku (15-64) dominujú v Petržalke či Karlovej Vsi, teda v oblastiach, ktoré boli aj v minulosti prioritne určené pre bývanie. Práve sem v súčasnej dobe smerujú najväčšie investície v podobe opráv či rozširovania dostupnosti MHD. „Tieto dáta nám potvrdzujú nielen dôležitosť rekonštrukcie karlovesko-dúbravskej radiály, ale aj potrebu dostavby petržalskej radiály,“ hovorí Škápik.
Pri senioroch (65+) neprekvapí, že dominantnou oblasťou ich trvalého pobytu je mestská časť Staré Mesto. Práve sem preto smerujú aj investície do debariarizácie chodníkov či prechodov pre chodcov alebo do zvýšenia množstva a kvality mestského mobiliáru.