Námietky voči veľkým stavbám v Bratislave či v Petržalke

Som členom Petržalského okrášľovacieho spolku, ale táto moja úvaha nie je podnietená len ohrozením Sadu Janka Kráľa stavbou BAJO alebo ďalších megastavieb plánovaných na mieste bývalej futbalovej Artmedie pri vyústení Stareho mosta, je to reflexia ostatných rokov toho, čo sa udialo v celej Bratislave ale aj mojho emirického pozorovania v okolí či historických skúseností.

 Nie som architekt, ani stavbár, budovy sa mi buď páčia alebo nepáčia, ale pár vecí z histórie miest a histórie využitia budov viem :

1. Mestá sa budú ďalej rozširovať, v Európe iste nie tak rýchlo ako v 3.svete, ale investori si stále neuvedomujú, ze populácia v EÚ starne, nevieme čo bude s výraznou časťou populácie, ak krachnú penzijné systémy (prvé záchvevy pádu cítiť už teraz) a čo môže spôsobiť, že podstatná časť staršej strednej triedy sa môze odsťahovať na vidiek, kde bude život predsa len lacnejší a pokojnejší, a ťažko povedať KTO túto kategóriu v mestách nahradí, čiže KTO bude tieto megalomanské stavby využívať

2. Ani investori a ich architekti si zjavne neuvedomujú, že kapitál je strašne mobilný, stačí poplašná správa, zmena postoja vlády, zmena vkusu a zmena módy a firmy zbalia svoje pc-cka, notebooky a fascikle a o pár týždňov sú už úplne niekde inde. A čím väčšia budova, tým horšie zmeniť jej funkcie, aby bola príťažlivá pre iný typ podnikania. iný spôsob využitia.
Pripomínam len, aké množstvo firiem sa napr. vysťavovalo z NY po 11.septembri...

3. Veľké stavby rýchlo starnú, rýchlejšie jako menšie, zároveň sú dokladom prílišného sebavedomia majitelov. ALE - dobrou ukážkou ako rýchlo takéto stavby starnú sú bankové budovy. Na začiatku 90.rokov sa stavali az neslušne vyzývavo. Dnes po krachu pár bánk u nás aj vo svete a po 20 rokoch, by banky ďaleko radšej mali budovy vzbudzujúce serióznosť a nie velikašstvo:-)

4. Mesto žije stovky rokov, ľudia len desiatky - ale aj 70 rokov ľudského života je podstatne viac, ako je doba života sttátnych ci súkromných inštiúucií resp. firiem. Investor samozrejme sa snaží získať investované peniaze do stavby co najrýchlejšie, ale aj vzhľadom na dĺžku života mesta a ľudí, neviem či chceme mať recyklovateľné mesto, v ktorom sú budovy po použití nahradzované novým tovarom (budovami) Obávam sa, že bez regulácie sa dostaneme do stavu, ked sa začnú stavať jednorazové mestske kulisy, ktore sa budú  burať a stavať s pádom či s rozmachom nových inštitúcií.A čím väčšia budova, tým jej toto hrozi viac. Iste vsšeti poznáte recyklačný fond – na autá, elektrospotrebiče. Myslím, že čoskoro by bolo potrebné začať aj s recyklačným fondom na budovy, inak hrozí, že investori keď po amortizovaní budovy opustia a dávno sa zmenia vlastnícke podiely a firmy zaniknú, tak náklady na odstránenie opustených budov budú znášať buď mestá alebo štát.

5. No a ešte jedna, noja obľúbená téma, úloha rieky Dunaj pre Bratislavu. Mali sme šancu a ešte aj snáď máme, aby sme sa zamysleli nad tým, že nová výstavba okolo Dunaja može rozšíriť centrum mesta, rozptýliť návštevníkov do ďalších zaujímavých častí,  ponúknuť im kombináciu zaujímavej architektúry, stromov, rieky a nejakého toho umenia. Momentálnym stavom je, že Eurovea (akokoľvek sa mi páči) a Aupark (akokoľvek sa mi nepáči – ale najmä jeho veža), návštevníkov nerozptýlili, ale odčerpali z iných častí, najmä z centra.

6. Na koniec - funkcia krásna v meste - myslím, že jej funkciou je aj dodávať energiu (inšpiráciu) pre našu dušu, pre našu tvorivosť - tým aj pre investície - prečo nie ?, pre náš život. Myslím, ze najväčšiu výhradu k megalomanským stavbám mám,  že sa z nich vytratil pojem krásna, že mnohé nové budovy z krásy odkrajujú, ale neponúkajú novú krásu (nerecykluju krásu), že v meste BA sa krása neobnovuje...

(ďakujem za inšpiráciu pri písaní tohoto článku mojim dvom priateľom – Jarkovi do neba a Václavovi do Prahy)

Ernest Huska, exposlanec mesta, člen Petržalského okrášľovacieho spolku

Podobné články

Komentáre