Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Narodil sa v Prešporku
Dnes je: piatok 29.03.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes Keď je v januári teplo, siaha bieda až na dno.

Narodil sa v Prešporku

Jozef Karol Ľudovít Habsbursko-lotrinský, arcivojvoda Rakúsky sa narodil 2. marca 1833 v Prešporku. Bol druhým synom posledného palatína, arcivojvodu Jozefa Antona Habsbursko-lotrinského a princeznej Márie Dorotey Württemberskej.
Narodil sa v kúriovom dome na Ventúrskej. V skratke možno povedať, že pôsobil ako veliteľ a ako organizátor uhorských honvédov, bol tiež jazykovedcom, prírodovedcom a etnografom. Písal diela o Rómoch a ich jazyku a tiež botanické a archeologické články. Jeho učiteľom a vychovávateľom bol nám, Prešporčanom dobre známy Floridus Rómer. Arcivojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsburský, o ktorom dnes hovoríme, bol doktorom filozofie, čestným členom Maďarskej akadémie vied, generálom vojenského jazdectva, cisársko-kráľovským veľkovojvodom uhorským a vrchným veliteľom uhorskej armády.
Patril k uhorskej línii rodu Habsburgovcov, bol vnukom cisára Leopolda II. a pravnukom Márie Terézie.
Arcivojvoda Jozef bol už ako dvanásťročný členom, zbrojnošom palatínskeho cisárskeho pluku. Dostal veľmi kvalitné vzdelanie. V roku 1853 bol menovaný do hodnosti majora 3. cisárskeho dragúnskeho pluku. V decembri 1859 sa stal generálmajorom a veliteľom brigády. Bol vynikajúcim vojenským stratégom a taktikom, čo dokázal v mnohých priamych stretoch s nepriateľskými vojskami. V roku 1866 bol vyznamenaný krížom za vojenské zásluhy a v tom istom roku menovaný do funkcie vrchného veliteľa uhorskej armády. Velil armáde s počtom 250 tisíc mužov. Bol rytierom Rádu Zlatého rúna, Württemberskej koruny, Hannoverského svätojurajského rádu, Belgického leopoldského rádu, Nassauského rádu Zlatého leva a mnohých ďalších vyznamenaní a rádov.
Arcivojvoda armádu modernizoval, zaujímal sa o nové technické výdobytky a zavádzal ich do armády. Tak napríklad v roku 1886 priviezol zo Švajčiarska niekoľko párov lyží a venoval ich posádkam v Kežmarku, Levoči a v Spišskej Novej Vsi, kde sa onedlho rozšíril nový šport. Tieto posádky boli neskôr známe vynikajúcimi lyžiarmi. V roku 1899 bol na Štrbskom plese prvý vojenský lyžiarsky kurz.
V roku 1864 sa v Koburgu oženil. Vzal si princeznú Klotildu Sasko-kobursko-gothajskú, dcéru vojvodu Augusta. Mali spolu sedem detí.
Spomínali sme už nesmierne veľkú arcivojvodovu zásluhu o rozvoj armády a vojenstva v Uhorsku. Jeho obrovský talent sa však prejavil aj v prírodných a spoločenských vedách. Jednou z jeho najvýznamnejších prírodovedeckých prác bol katalóg rastlín a krov pestovaných, resp. vyskytujúcich sa v Alcsute. Vybudoval tiež tzv. modelové hospodárstva a záhradníctva na územiach už spomínaného Alcsuta a Kisjenő a rekreačné stredisko Margitin ostrov. Podporoval rozvoj kúpeľných miest, okrem iných aj v Rajeckých Tepliciach na Slovensku. S veľkým nadšením organizoval a podporoval kultúrno-spoločenský život v Uhorsku, bol pravým vlastencom, začo si však medzi slovenskými buditeľmi veľa popularity nezískal, na čo ďalej poukážeme. Preberal patronáty nad mnohými kultúrnymi podujatiami, ako boli napr. oslavy Jókaiho jubilea, podporoval aj rozvoj domácich hasičských spolkov. Vidno, že jeho záujmy boli nesmierne široké a podporovali a rozvíjali celú vtedajšiu uhorskú spoločnosť.
Bol členom vedenia spolku FEMKE, a tak sa stalo, že v dňoch 6. – 7. Septembra 1888, keď sa v okolí Martina uskutočnili vojenské manévre, ktorým velil náš arcivojvoda, nariadili mestské úrady pri príležitosti prítomnosti tak vzácneho hosťa slávnostnú výzdobu mesta a večer slávnostné osvetlenie. Slováci sa rozhodli toto nariadenie ignorovať, hoci maďarskí vlastenci sa im vyhrážali, že rozbijú každé neosvetlené okno. V noci došlo k malej bitke, ktorú z okna pozoroval aj arcivojvoda, preto na druhý deň z mesta odišiel, hoci sa mal podľa plánu zdržať až tri dni.
Jeho záujem o rómsky jazyk, život a tradície Rómov treba tiež hľadať v jeho silnom vlasteneckom cítení, ľudomilstve, ale aj v túžbe po rozvoji vedy a poznania ako takého, čo bolo pre rod Habsburgovcov v posledných storočiach príznačné. S Rómami sa stretol počas služby v nemeckom pluku, kde slúžili aj rómski vojaci. Aby porozumel ich reči, preštudoval Liebichovu učebnicu rómčiny a neskôr sa zoznámil aj s ostatnou jazykovednou a etnologickou literatúrou o Rómoch.
Sám pestoval čulé styky s Rómami, bol veľkým vyznavačom cigánskej muziky, skúmal ich zvyky, povery, liečiteľskú či ľúbostnú mágiu, no najmä jazyk. Jeho najrozsiahlejšie dielo o rómskom jazyku vyšlo v roku 1888 pod názvom Czigány nyelvtan – Románo csibákero sziklaribe, kde opisuje maďarské, rumunské, turecké, českomoravské a iné nárečia rómčiny. Aj keď ide o nesmierne zaujímavé a dodnes hodnotné diela, za ktoré si arcivojvoda vyslúžil uznanie vtedajšej vedeckej obce, u nás sa, žiaľ, kritike (nazdávame sa, že politicky podfarbenej) nevyhol. Arcivojvoda Jozef totiž v prácach nespomínal slovenské nárečia, tie zahrnul pod nárečia karpatských Cigánov. To sa aj v súčasnosti dáva do súvislosti s jeho členstvom vo FEMKE, a teda s odmietaním čohokoľvek slovenského. Podobne sa vysvetľuje aj nezaradenie nárečia srbsko-chorvátskych Rómov. To však nechajme na posúdenia historkom. Monarchia sa neustále nachádzala v zložitom vnútropolitickom dianí, no už fakt, že jeden z jej predstaviteľov venoval tak veľkú vedeckú, ale aj politickú a sociálnu pozornosť Rómom, je nesmierne zaujímavý.
Arcivojvoda Jozef sa však, ako sme už spomenuli, nezaujímal o Rómov len vedecky. Snažil sa o zlepšenie ich životných podmienok, trvalé usídlenie, vzdelávanie a pod. V roku 1894 ustanovil normy pre usídľovanie Cigánov na panstve Alcsut, podľa ktorých bolo Rómom dočasne dovolené bývať v stanoch na stálom mieste, pokiaľ títo neboli na bývanie v domoch pripravení. Tí, ktorí chceli bývať v domoch, obdržali formulár Názor na bývanie, ktorým chcel arcivojvoda zistiť, či sú rómske, dovtedy kočujúce rodiny naozaj pripravené na život v domčekoch.
Nesporne arcivojvoda sám investoval do celej veci nemálo finančných prostriedkov.
Rómovia na jeho panstve mali dostať dvojzáprah na vykonávanie poľnohospodárskych prác, iní dostali prácu v kováčskych dielňach. Zadelenie práce vykonával vedúci skladu alebo zodpovedný správca. V kováčskych dielňach mali pomáhať aj deti, prípadne vykonávať ľahšie práce, ako zber repy, výsadbu stromov, pomocné práce na poliach. Za prácu mali dostať potraviny a odev za nižšie ceny, čo sa im odrátavalo z platu. Ženy a deti dočasne dostávali materiál na ošatenie zadarmo, ale dbalo sa na to, aby sa naučili strihať a šiť. Tiež sa učili piecť chlieb. Každý, kto pracoval, mal stanovenú mzdu 400 korún ročne. Suma sa vyplácala v týždenných splátkach každú sobotu, pričom správca prísne dbal na to, aby sa zarobené peniaze nemíňali na alkohol.
Zdravotnícka starostlivosť bola zabezpečená zdarma, aj lieky sa mali zaobstarať na útraty panstva. Ťažko chorí mali byť prevezení do nemocnice na náklady vlády.
Na veľkostatku Göböljárás sa zriadila jedna školská trieda pre rómske deti z Alcsutského panstva. Vyučovanie bolo povinné pre deti od 6 do 15 rokov, mohli ju ale navštevovať aj staršie, pokiaľ mali vôľu. Škola sa mala navštevovať najmä v zimných mesiacoch a jej vymeškanie bolo finančne postihované. Chlapci boli vedení v škole podľa systému bežnej základnej školy, a to bez rozdielu veku. Dievčatá boli vedené najmä k domácim ručným prácam (šitie, tkanie, vyšívanie), pokiaľ by však niektoré robili veľké pokroky, mali byť zaradené do školy podľa riadneho vzdelávacieho programu.
Policajným a bezpečnostným dohľadom nad panstvom bolo poverené žandárstvo z hasičskej stanice v Meierhofe, ktorí v prípade masovej ruvačky či vzbury mali zjednať poriadok. Arcivojvoda odporúčal, aby istá skupina žandárov bola k dispozícii dlhší čas a len zriedka bola odvolaná, aby sa žandári mohli učiť cigánsku reč. Poznanie reči cigánskej malo byť jednoznačne prednosťou, lebo Cigáni medzi sebou nebudú sa môcť dohovárať potajomky bez toho, aby im žandári rozumeli, poznanie reči okrem toho zväčší autoritu každého, kto sa s nimi stýka.
Zdroj: Z práce autorov Rastislav Pivoň, Adéla Soňa Gálová


Notice: Undefined index: id in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 02.03.2020 | zobrazené: 1656 x |


Podobné články

• V decembri 1805 bola Bratislava významným dejiskom rokovaní (26.12.2023)
• Patrí medzi najvýznamnejších Slovákov, ktorí uspeli za morom (10.12.2023)
• Mária Terézia a Bratislava (29.11.2023)
• 3.novembra zažil Prešporok korunováciu kráľa (02.11.2023)
• Kto bol Alexander Rudnay? (04.10.2023)

Komentáre