NEMECKÝ VESLÁRSKY KLUB bola krásna budova na nábreží Dunaja postavená vo funkcionalistickom štýle. Už roky chátrajúca budova je národnou kultúrnou pamiatkou v súkromných rukách.
Zdá sa, že kompetentných tento stav netrápi. Ani ministerstvo kultúry, ani samosprávu, ktorá by mala mať záujem ochrániť národné kultúrne pamiatky na svojom území. No zdá sa, že ak ide o známeho majiteľa, vplyvného investora, nikto sa neodváži primäť ho k tomu, aby budovu opravil.
Už pred niekoľkými rokmi sa mestský poslanec O.Kríž obrátil na mesto a to na ministerstvo kultúry, aby Pamiatková inšpekcia vyzvala majiteľa na nápravu. Žiaľ, ministerstvo ani inšpekcia sa do dnešných dní neozvali aké kroky boli vykonané. Poslanec Kríž chce naďalej konať, ak dostane mandát od občanov.
V objekte sa medzi časom konalo podujatie, pri ktorom sa natáčal klip na reklamné účely, ale objekt ďalej chátra. Pravdou je, že leží v záplavovom pásme kam ochranná hrádza nesiaha, ale budova bola na to špeciálne uspôsobená.
„Toto je budova, ktorá by bola pre samosprávne účely ako stvorená, napríklad pre múzeum, či iná kultúrna ustanovizeň Petržalky,“ hovorí predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku. Je to krásna budova, ktorá reprezentuje dejiny Petržalky a patrí medzi niekoľko málo objektov modernej architektúry na Slovensku ktoré sú rovnocennými súčasníkmi špičkových stavieb európskej moderny. „Nedáme tej veci zaspať, obrátili sme sa na majiteľa, ale nekomunikuje s nami, nie sme asi pre neho rovnocenný partner, keďže sme len občianske združenie. Určite by komunikoval inak s oficiálnymi predstaviteľmi samosprávy.“ hovorí Plšeková.
Nemecký veslársky klub je to kľúčové dielo architekta Josefa Konrada, v ktorom sa uňho prejavili myšlienky novej funkcionalistickej architektúry. Jednoduchý železobetónový skelet umožnil veľkorysé pôdorysné členenie. Výraz objektu vytvára kombinácia hladkých bielych stien a veľkých presklenných plôch. Celková hmotová skladba objektu pripomína výstavbu lode. Vertikálnym jadrom kompozície je vysoký presklenný hranol schodiskového priestoru. Od neho sa do troch strán rozkladajú jednotlivé podlažia – paluby. Ich horizontalitu podporujú aj dva rady nad sebou umiestnených pásových okien, ktoré sú na zaoblených nárožiach najcharakteristickejším prvkom objektu. Lodná estetika (horizontálne trúbkové zábradlie, pásové a okrúhle kajutové okná, paluby), sa – napriek tomu, že ide o veľmi populárne funkcionalistické motívy – vyskytujú v slovenskej architektúre len ojedinelo.