Presne 2.apríla 1973 sa začala výstavba najväčšieho sídliska na Slovensku.
Z pôvodnej myšlienky moderného sídliska s využitím prírodných daností a vody, ktorá tvorila dlhé roky súčasť Petržalky sa nakoniec nič neuskutočnilo. Medzinárodnú súťaž, ktorú dal vypísať bývalý hlavný architekt a neskôr primátor mesta Milan Hladký, museli zrušiť. Japonský víťazný návrh upadol do zabudnutia.
Po vláde vojsk Varšavskej zmluvy betonárska loby začala tvoriť panelové sídlisko v duchu socializmu. Asanácii padli za obeť rodinné domy i záhrady. Petržalka bola známa svojimi sadmi, najmä pestovaním marhúľ.
Dodnes sú nevysporiadané plochy lesov a záhrad. Mnohé plochy sa ocitli po roku 1989 na liste vlastníctva mesta a pôvodní vlastníci mali problém vysporiadať si majetky.
Jedna vec ale bola dobre naprojektovaná a to cesty. Ich rozmiestnenie vydržalo nápor aj dnešného množstva áut. Pakovacie plochy už ale nestačia.
Petržalka po roku 1989 zažila aj rozkvet. Postavili sa prvé nákupné centrá, nová nemocnica, v ktorej dnes pracuje 1400 lekárov a 2200 zdravotných sestier.
Najväčším problémom Petržalky je parkovanie. Obyvatelia by privítali športoviská, viac zelene a kultivovaných parkov, aj väčšiu ochranu Chorvátskeho ramena, kde mnohí túžia po zriadení Centrálneho parku Petržalky.